Taliancin: Talianska Literatúra, Talianske Priezviská, Talianske Výrazy, Hodváb, Poznámky Na Krabickách Od Zápaliek, Vaetky Básne, Motto

Predný obal
General Books, 2011 - 28 strán (strany)
Zdroj: Wikipedia. Str nky: 26. Kapitoly: Talianska literat ra, Talianske priezvisk, Talianske v razy, Hodv b, Pozn mky na krabi?k ch od z paliek, V etky b sne, Motto, Konjunkt v, Quattrocento, Eppur si muove, Lorenzetti, Cantabile, A battuta, A bassa voce, Abbandono, A ballata, A bene placito, Abbelimento, Grazioso, Cantando. V atok: Talianska literat ra je literat ra p san v talian?ine hlavne na zem Talianska. Rovnako do nej zara?ujeme literat ru p san Talianmi alebo literat ru nap san v in ch jazykoch, ktor sa pou vaj v Taliansku, ?asto v jazykoch, ktor s zko sp t s modernou talian?inou. Na konci 5. storo?ia vpadli seversk dobyvatelia na zemie rozpad vaj ceho sa R mskeho imp ria. R mska r a sa rozpadla, ale latinsk trad cia sa dr ala pri ivote v?aka Cassiodoriovi, Boetiovi, Symmachovi. V Ravene vzniklo pod Theodorikom nov kr ovstvo G tov. Slobodn umenia prekvitali, g tski kr li sa obklopovali majstrami r toriky a gramatiky. V Taliansku zostali niektor koly ateistov a v nich vyr stlo nieko?ko skuto?ne v nimo?n ch mu ov ako Magnus Felix Ennodius, po t viac pohansk ako kres?ansk, Arator, Venantius Fortunatus, Venantius Jovannicius, Felix gramatik, Peter z Pisy, Paulinus z Aquilei a mnoho in ch. Taliani nikdy neob?ubovali teologick t die a t, ktor na nich z viseli preferovali Par pred Talianskom. Talianov pri?ahovalo nie?o praktickej ie, pozit vnej ie -- obzvl t die r mskeho pr va. To oddialilo neskor ie zalo enie stredovek ch univerz t v mest ch Bologna, Padova, Vicenza, Neapol, Salerno, Modena a Parma; a tie zasa pom hali ri? kult ru a pripravova? p du pre v voj novej literat ry v ?udovej re?i. Pretrv vanie klasick ch trad ci, zanietenie pre pamiatky R ma obzvl politick z ujmy, ktor sa prejavili vo vojn ch lombardsk ch kom n proti r i Hohenstaufenov, duch inklinuj ci viac k praxi ako k te rii -- toto v etko malo siln vplyv na osud talianskej literat ry. Zatia? ?o legendy, pr behy, epick b sne a satira sa objavovali...

Bibliografické informácie