wání 2. Nro. boh, Wizwídá. ňí. wizwedať sa, al fa, ám se, V. P. imp. ag sa, v. wipis tował sa per omnes Nros, boh. wizwidati. Wizwedśwáňí, é, n. Nom. Verb. ex seq. wizwedáwať sa”, al sa, ám sa, freq. ex wizwedať sa. wizwedení, á, é, p. c. explo→ ratus, expiscatus, rescitus, compertus, pervestigatus, indagatus, detectus, a, um: ausgekundschaftet, ausgeforschen, erforschen: ki-tudakoztatott, ki-kérdeztetett, meg-tudatott, felkeresett, fel fedezett. vulg. wifigatowani. boh. wisetrení. 2) plane (probe) perspectus, cognitus, notus: ergründet, genau eingesehen: jól által láttatott. Syn. prez. weseni. Wizwedeňí, á, n. exploratio, expiscatio, compertio, indagatio, investigatio, pervesti gatio, detectio, nis, f. die Erforschung der Sache, des Menschen, Auskundschaftung, Ausforschung: ki-tudakozás, ki-kérdezés, fel - keresés Usus. Llić fa fňebo člowek wizweset nemoze: nihil ex illo extundi (exsculpi, resciri) potest, man kann nichts aus ihm herausbringen, semmit sem tudhat meg az ember töle; semmit sem vehetki az ember belöle. O wfecém fa wizweset mufi: omnia expiscari (scire) debet, alles muß er ausforschen; überall muß er seine Nase hinstecken: mindent meg-kell nékie tudni, mindenbe belé üti az orrát; minden szarban kalán. v. Misa. 2) plane perspicere, adsequi, cognoscere, noscere: ergründen, genau, genau einsehen valamit jól általlátui. Syn. prezwesel sa. Wizwedowáni, à, n. Nom. Verb. ex sey. v. Wizmedά. ňí. wizwedowat sa, dowal sa, du. gem fa V. I. imp. dug fa, freq. ex wizwedaf fa. twizwídati, al, ám, v. wizwedat fa. wizwigani, á, é, p. c. v. zwis ti, wiwiti, wivinuti. Wizwigáňí, ¿, n. v. Zwití, Wiwiti, Wiwinuti. meg tudás. vulg. Wifigatos, wiawigat, al, ám, V. P. imp. + wizw❜eseti, wizw'edel, wiz. ag, v. swit, wiwit, wiwinút. wizwinani, á, é, p. c. v. wiz. wigani. Wizwínání, d, n. v, Wizwi. gání. wizwínať, at, ám, V. P. imp. wizwoń, v. wizwáňať. 2) Wizwučáňí, á, n. Nom. Verb. wtládaní, á, é, p. c. v. wlo- wrlúznutí, é, n. illapsio, nis, f. Hineinschleichung, belé-ereszkedés, bé-mászás, bé-tsúszás. † wklúznúťi, 31, znu fut. v. wklúznút. wklznúť, znul (zel), zňem, V.P. imp. 3ni: v. wklúznút: 1 wklznuti, ά, t, p. o. v. wklúz. wkopáwať, al, ám, freq. ex wtopat. II. rec. wtopáwat fa, freq. ex wtopať sa. wkoreňení, á, é, p. c. irradicatus, radicatus, a, um: eingewurs zelt, meg-gyökerezett. Syn. zakoreňení. 2) tropice: inveteratus, confirmatus: einge wurzelt, z. B. Krankheit, Mei mung: meg-gyökerezett, megrögzött. boh. włočeňeńí. koreňeňí, á, n. irradicatio, radicatio, nis, f. das Einwurs jeln, meggyökerezés. Syn. Zakoreňení. 2) inveteratio, confirmatio: Einwurzelung meg-gyökerezés, meg-rögzés. boh. Wroteňeňí. wkoreňik, il, ím, V. P. imp. wtoren: irradicare, radicare: einwurzeln, meg-gyökerezni, gyökeret verni. Syn. zatotts nit. II. rec. wtorenit fa: ra dices agere, radiscere, radicari, irradicari: einwurzeln, z. B. von Bäumen : meg-gyokerezni, gyökeret verni. ?) tropice: radices agere, insi dere; dere, haerescere, inveterari, confirmari: einwurzeln, z. B. eine Meinung: meg-rögzeni. 4 wtoteniti se, il fe, im se fut. idem. Wkráčání, á, n. v. Wkročeňí. wkráčať, al, ám, V. I. imp. ag: v. wkročiť. * wkráčeti, čel, čím, idem. Wkrádání, á, n. v. Wkradnutí. wkrádať sa, al sa, ám sa, V. I. imp. ag fa: v. wkradnúť sa. Wkrašení, á, n. v. Wkradnutí. wkradnúť sa, dnul (del) sa, dňem fa, V. P. imp. dni sa: irrepere, clam intrare: einschleichen, sich einschleichen, schlei chend hinein fommen: halkal bé-lépni, lopva bé menni. Syn. wkrást' ja, wkrádať sa. Wkradnutí, á, n. irreptio, adreptio, nis, f. das Hincin fchleichen, lopva bé-menés, bélépés. Syn. Wkraseňí, WkráSání. wkrást' sa, wkradel sa, wkra. Sem fa, V. P. imp. wkta8 sa : v. wkradnúť sa. + wkrásti se, wkradl se, wkraSu fe fut. idem. Wkročeňí, á, n. ingressus, introitus, us, m, das Eintreten, Hineintreten: bé-lépés, bé-menés. Syn. Wehod, Wkráča. ňí, Wstup, wstupeňí. wkročiť, il, im, V. P. imp. wfroć: ingredi, intrare, inire: eintreten, hineintreten, z. B. in das Zimmer: bé-lépni, bémenni, p. o. a' szobába, a' házba. Syn. wkráčat, weist'. Wkroćowáňí, á, n. Nom. Verb. ex seq. wkroćowat, towal, tugem, freq. ex wkročiť. Wkúpení, á, n. Nom. Verb. ex seq. wkúpiť sa, il fa, im fa, V. P. imp. wtup fa: locum pretio wláčeči, čel, čím, freq. v. wláčiť. Wlach, a, m. Italus, i, m. ein Welscher, Italiäner: olasz. Plur. Nom. Wlasi gen.how: Itali: die Welschen, Italiäner: olaszok. Wiachi, gen. Wlach, f. plur. dat. Wlachom (boh. ům), acc. et voc. voc. Wlachi loc. Wlachoch (boh. Wlasich), instrum. Wlachmi (contr. Wlachi): Italia, ae, f. Welschland, Italien: olasz ország. Syn. wlaská Zem. *Wlachina, i, f. v. Wlasina. wláčit, il, ím, V. I. imp. wlać trahere, schleppen, zerren: hurtzolni, húzni. Syn. wlect. 2) occare, eggen, boronálni, boronázni. Syn. brá nit, bol. etiam wláčeti. II. rec. wláčít fa: circumire oberrare, vagari: herumziehen, herumgehen, wandern: járkálni, hurtzolkodni, mászkálni, vándorlani, kószálni, tsavarogni. 2) 3a. ňetím: serpere, repere, ambulare post aliquem: nachschleichen, nach Jemanden schleichen: valaki után jár a járni. To mi ge po wóli, to o mňa nestogi; to fa mi nes páči, to sa za mnú vláči, Wiáčka, i, f. v. Wláčeňí. 1et 2 Nris. 3) filamenta Mariae, der fliegende Sommer, vén (öreg) aszszonyok nyara. Syn, bab sté Leto. wládowiti, á, é, adj. tenax, cis pendulus, lentus, um: jähe: nyúlás, Usus, Wlá kowite wino: pendulum vinum, jäher Wein, nyúlós bor, Wláčkovitost, i, f. lentitudo, tenacitas, pendulescentia, ae, f. die Zähe, nyúlósság, Wlačuha, i, f. usitat. in Plur, Wlacuhi, gen. čub: trahae, arum, f. pl. die Schlitten, szány. Syn. Sane. Wlacusti, set, f. pl. dem, ex Wlaćuhi. Pláda, i, f. vis, vires, robur, oris, n. die Kraft, erö. Syn. moc, Sila. Usus. Nemám jáðneg Wládi: viribus destituor, ich habe keine Kräften mehr, bin unkräftig: nints sem mi eräm, oda minden eröm. 2) potestas, facoltas, tis, f. die Macht, Gewalt: hatalom, tehetség. Syn. Sprawa. Wláder, a, m. possessor. is, dominus, i, m. Besiger, Inhaþer: hirú, örökös gazdája (Ura) valaminek. Syn. Pán, Panos whit. 2) praeses provinciae, gubernator, is, m. Landpfle ger, Herrscher igazgató, kórmányozó, tisztartó, gubernátor, a' tartománynak gondviselője, Syn, Spraweç Arge gini. † wládať, e, m, idem, wldSarein., adj. poss, ex Či Wládarka, Wladarent, &, h. dominatio, nis, f. Herrschung, urasság uralkodás. Syn, Wláderstwi, Panowání, wladariť, il, im, V. I. imp. wladar: dominari, herrschen, uralkodni. Syn. panował. † wladačiří, {l, ím, idem. wladarka, i, f. domina. quae possidet: Befiherinn, Inhabe rinn: aszszonykodó, uralkodóné. Syn, panowňica, pa nowňička. * wládarkín, a, o̟, adj, poss, v. wladarein. mládarow, a, e, adj. poss possessaris, domini: dem Bee figer (Inhaber) gehörig, biróé, örökösé. Syn, panownikow. Wládarstwí, án. passessio, nis. f. die Befihung, birás, örökség, 2) territorium, provincia, ae, f. das Gebiet, cin Bezirk: tartomány, vidék. 3) v. Wladareňí, + Wládarstwi, n. idem, Wládáňí, á, n. v. Wládnutí, wládat, al, ám, et wládzem, V. I. imp. wlas: v. wlas dnúť. † Wládika, i, m. v. 3eman, ládikow, owa, owo, adj. poss. v. zemanow. wladislaw, a, m. Uladislaus, i, m. Uladislaus, ein Manns name: Úllászló, mládne adv, patenter, mächtig nicht, én semmivel sem birok. b) nihil possum, ich kann nichts machen, én semmit sem tehetek. 2) dominari, herrfchen, uralkodni. Svn. wladarit, panować. Usus. gla. wnú mocú wladnút: summae imperii praesse, das Oberkommando haben, das Regiment führen: fö- tisztséggel birni, 3) posse movere, bewegen, oder rühren können; mozdit hatni. Usus. Rúkú newládňe: manum movere nequit, er kann die Hand nicht rühren, nem mozaithattva a' kezét. Wladnutí, á, n. v. Wlábarstwí, + wláðnúti, di, dnu v. wladnúť. Wládyka, i, m. v. 3eman. Wlaha, i, f. humor, is, m. die Feuchte, Feuchtigkeit: nedvesség. Syn. Mokrost, Wih, Wistoft, 2) uligo, inis, f. die Erdfeuchte, ingovány, seppedék, földnek nedvessége. Syn. pritosend Wlhkosť, 3) v. Wlasnost. wlahowiti, á, é, adj: humi dus, aquosus, a, um; feucht, nedves, vizes. Syn. wihti, motrí. Wlat, u, m, v. Smit. 2) in cessus lentus, passus lenti: das Schleichen, langfamesGehen : késő (lassú, huzomos) járás lépés. Usus. Neponáhlag, len Wlakem dos: noli properare, lento passu incede: eile nicht, gehe ganz still: nesiess, lassan menny. Wlałem ist: serpere, repere. lente incedere: schleichen, schleichend gehen lassan menni. Wlákenečko, i, f. dem. festucula Pallad, fibrilla, ae, f. das Hälmchen, szálkátska a' lenben, kenderben etc. Wlákno, a, n. fistuca Plin. H. N. fibra Cic. ae, f. fibrum, i, n. Varr. ein Halm z. B. des Grases, Hanfs, Flach. ses, jede Faser an Wurzeln, Pflanzen: szálka. 2) v. tit. wláknowití, á, é, adj. festucarius Gell. fibratus Priapej. fajerig, szálkás, p. o. hús. Wief, u, m. capillus, pilus, i, crinis. is, m. Haar, ein einzelnes auf dem Kopfe: haj, hajszál, ször. Plur. Nom. Wlasi, gen. fow: capilli, pili, crines, coma, caesaries, capillitium: das Haar, die Haare des Hauptes zusam. men: egész föu való haj. Dluhé Wlasi: caesarities, capillamentum, longi capilli: lan ge Haare, nagy (hoszszú, eresztett) baj. Krátké wla fi: rövid (kurta) haj. Ruče rawé wlast: crispi capilli, cincinus (i. m) krause "Haare, fodor haj. gladke (učesané) Wlast,capilli compositi, comti: zurecht gemachte (geordnete) Haas re, simított haj. Rozčechrané (rozsudorené, rozkudlené, roztondolené, rozpust'ené) Wlast: capilli (crines) passi, horridi, sparsi, incomti, horentes. neglecti, inculti: fliegende Haare, borzos haj. Witrúcané (witrutené, že lezem kućerawené) Wlasi: intorti (cincinuati, crispati vibrato calido ferro) crines; gefräuselte Haare, meleg vassal meg-fodorított hajak. Oftrihané Wlast; accisi erines, abgeschorene Haare elmetéltt vágott) hajak. Se Siwé(bílé) Wlasi: cani, orum, m. pl. graue Haare, ösz hajak. Mladé (prwňé) Wlasi: lanugo, inis, f. Milchhaare, moh, pih. Wlasow Lezeńi: capillorum (comae) defluvium Plin. H. N. das Haarausgehen, |