Obrázky na stránke
PDF
ePub

310

Cme Cmi Cne Cni Cno Co

Čmelík, a, m. dem. ex tmel. + Cmet, u, m. v. Cmar. + emerowí, á, é, adj. v. cmarowi. †čmeyčí, n. v. Cmiri. Cmeyricko, a, n. v.

mira.

+ Cmíra, i, f. fibra, fibrilla arborea, vel plantae: das Zäferchen, Zeferlein, Fäserchen, Fäserlein, Faser, Zafer in Bäumen, und Pflanzen : fának szösös róstya, rostyátskája. Syn. Emirka, Cmirička, konár, konárček, konárek, mala zilka nakoreňi stromowém, neb na zelinách, boh. Emíčíčko. Plur. nom. Emiti, gen. Cmir: fibrae arborum, die Baumfäfern, fáknak szöszös róstyai. Pár. Pap. Cmiri, é, n. collect. fibrae arboreae. vel plantarum: die · Bäsern, fáknak szöszös rostyaik. Syn. Čmíri, Emirki Ronáre malé Silti. boh. &miti.

† míčí, n. idem. Émírička, i, f. dem. ex Čmír

[blocks in formation]

ta.

Ém ́rka, i, f. dem. Čmíra.

cne adv. v. cliwe. Cňeňí, á, n. v. Cliwost. cnet, cnet, cňem, V. I. imp. chi: solitarium esse, einsam (ganz allein) seyn, magánossan lenni. II. rec. cnet fa, cum dat, pers. mi, ti, mu, etc. v. cnet. Che fa mi, i. e. cliwo mi ge: v. cliwi, cní, á, é, (abs. cno), adj. v. cliwi. Cno (cliwo) mi ge: v. cliwi. dnost, i, f. v. Čtnosť.

+ Cnostki, tek, f. plur. v. Ctnostti.

čnostliwe adv. v. čtnost'liwe. čnosťliwí, á, é, adj. v. čtnost. Liwi.

Enostliwost, i, f. v. Čenostli.

wost.

inost'ne adv. v. Etnost'ňe. čnostní, á, é, adj. v. čtnostn'. čnostnost, i, f. v. Ctnostnost. † co, gen. ceho v. čo. čo, gen. čeho? quid? was? mi? mitsoda? boh. co. Co ge? quid est? was ists? mi az? Čo ale robi? B. Newim, snes pife: quid agit? nescio (ignoro) fortasse scribit: was macht er denn? . ich weiß es nicht, er schreibt vielleicht: mit tsinál? . nem tudom, talán ír. Co ale tam buses robiť? quid ergo ibi facies? was willst du denn dort machen? ng an mit fogsz tsinálni ottan? Čo tam chees (robis)? quid ibi vis (quaeris) was willst (suchst) du dort? mit akarsz (mit keresel) ott? Co tu robis? quid tibi hic negotii est? Ter, was hast du da zu thun? mi dolgod néked itt? Čo ma qe potom? Čo mňa do teho? non est meum negotium, multum valeat. Diog. Quid ad me? non laboro de re, quae nihil ad me adtinet: was geht mich das an? ich frage nichts darnach: eb helye, mi nem én dolgom Par. Pap. mi közöm hozzá? Nohi ma bold. B. Od čeho ale? pedes mihi dolent? A qua re? die Füße thun mir web? F. Wovon denn? fájnak a' lábáim? . Ugyan mitől? Re mu ge to (toto)? ad quid est hoc? ad quid hoc deservit? zu was dient das? zu wem ist dieses? minek ez? mire való ez? Co ge to za Wec? gata ge to Wee? quid hoc rei est? was ist das (für, eine Sache)? mi dolog ez? Čo Otec robi? Gako ge 3 Otcem? geli žiwi? quid pater? vivitue? wie ist

[ocr errors]

mit dem Batter? lebt er noch? hát az atyám él-é még? čo fním urobíme? Co máme s ním robit? quid faciemus? quid facto opus? was follen wir mit ihm thun? mit tészünk (tégyünk) véle Par. Páp. Prov. Co too hledá, naise (nagse): Pyraustae interitus: was einer sucht, das findt er: ki mit keres, meg-leli. Loco. na čo, o čo, pre čo, wčo, za čo, dicitur: nač, oč, preč (boh proć) weć, zač. — 2) qui, quae, quod: so welcher, welche, welches: ki, mellyik. Syn. Eteri, boh. gesto. Ten Clowek (Chlap) čo nás stret- ̧ nul (boh. potkal), ge tu tes (boh. tati): ille vir, qui nobis occurrit, etiam hic ad est: der Mann, der und begeg= nete, ist auch hier (da): az az ember- is, a' ki minket elöl talált (szem közt jött), itt vagyon. Gá us nemám teg Sili (tu Silu), čo sem prw mal: ego non amplius habeo vires, quas olim habui: ich habe nicht mehr die Stärke, die ich vorhin hatte: nékem immár nintsen az az erőm, mellyel az előtt bírtam. Ga bich nemal tu Trpezliwost (teg Trpezliwost'i) čo on má: ego id non ita aequo animo ferrem, sicut ille ich hätte nicht die Geduld, die er hat: én elnem türném azt olly békességgel, mint ö. — To ge ta Paňí, čo, fnami prista: haec domina (femina) est, quae nobiscum venit: das ist die Frau die mit uns gekommen ist: ez az aszszony, a' ki velünk jött. To fu ti Páňí, čo sna, mi feseli: illi domini, (viri) sunt, qui nobiscum adsidebant: das sind die Herren, die mit uns faffen: ezek azok az

urak, akik mi velünk együtt ültek. In obliquis Casibus demto Accusativo feminino, et neutro, si čo ad substantivum referatur, etiam pronomen personale ho gu, mu, geg etc. et nebo, im, nemu, neg, etc. adhiberi debet v. g. Toge ten čo smeho prosili : ille est, quem rogavimus: das ist der, den wir gebeten haben : ez az, a' kit kértünk. To sú ti, čo sme snimi mluwili: illi sunt, quibuscum loquuti sumus: das sind die, mit denen wir gesprochen haben: ezek azok, a' kikkel szóllottunk (beszéllettünk, beszéltünk). Tu magú 5rnček, čo ge Bilek w nem: hic est ollula in qua est albumen: da haben sie das Töpfchen, worinn das Ciweiß ist itt vagyon a' fazék, a' mellyben a tojás fehére, (fejére) vagyon.-3) cur? quare? quamobrem? quid ita? qua de causa? was? warum? miért? miok ból? mi úgy? Syn. prečo. Co ale sa letás? čeho? cur terreris? quare? was (wa rum) erschrökst du denn? wovor? mit ugyan ijedsz meg? mitől? To ale bich to tam dewal, prečo? neweselbich Príčinu: cur id illuc dem? nescio causam; warum sollte ich es denn hingeben? ich weiß keine Ursache: miért adgyam (adnám) azt o̟da? nem tudom az okát. Čo ma trápíte? cur me affligitis, vexatis? warum plagt ihr mich? mit (miért) nyomorgattok engemet (engem)? Co ale sa neposasis? cur non adsides? warum sesest du dich denn nicht nieder? miért nem ülsz le? I. Čo emphasis, vel euphoniae causa saepe assu mit 3, což, et že, čože v g. Bdo ma porat? y. Cos

gá wím: quis me perfudit? , nescio: wer hat mich begoffen? . Ich weiß es nicht: ki öntött meg engem? 5. Nem tudom. Což neise spat? cur non itt cubitum? warum geht er nicht schlafen? miért nem megy alunni (fekünni)? Čož on posluchne? non obtemperabit (-rat), er folgt ja nicht, talán szót fogad? Lože pla čes? čože ti ge? cur lachrymaris (fles)? quid tibi de est? was weinst du? was fehlt die denn? miért sírsz? mi bajad? II. Pro čož ge, dicitur unice čože? quid est ? was ists ? mi az? mitsoda? Čo že to? quid est hoc? was ists? mi dolog.

4) Gá mám porád čo behať: assidue (ads) concursandum mihi est, ich muß beständig hin und her laufen, szüntelenül kell futkosnom. Mám sním to čiňiť. Mám sňím gednáňí: mihi cum illo negotium est, ich habe mit diesem da zu thun, nékem véle valami dolgom vagyon. Žáden, čo (gat) gá wim, tam newesel: nemo, quod equidem sciam, illuc est ingressus: niemand ist da hinein gegangen: senki sem mentt oda-bé, a' mennyire én tudom, 5) ne čo: nihil, quidquam: nichts, semmi. Ti tu nemás čo robiť: nihil tibi hic negotii est, du hast_hier nichts zu thun, semmi dolgod nints itten. 6) to newiset: mox brevi: bald, in kurzem, in kurs zer Beit; majd, majdon, mindjárt Par, Pap, mindgyártt nem sokára, rövid idő múl va (alatt). On tu bude čo newiset; mox veniet, er fömmt den Augenblick, nem sokára el-fog jönni, Mindgyárt itt terem. 7) Cum, quod: daß, hogy, Syn, že, Nebolo dlú.

[ocr errors]

ho, to usnuli: non diu fuit, cum obdorinierunt: es ware nicht lange, daß fie eingeschlafen find: nem soká vóltt, hogy el- aluttanak. Zítra bude Ti Sen, čo sme tam boli: cras erunt octo dies, cum ibi fuimus (quod ibi fuerimus): morgen find acht Tage, daß wir dort gewesen sind: hólnap lészen egy hete, hogy ott voltunk.8) ubi, wo, hol, a' hol. Syn. t8e. Ten Dom ge od sameho Drewa, čo tam horelo dnes: illa domus tota lignea est, in qua, (ubi) hodie incendium ortum est: das Haus ist ganz vom Holze, wo es heute gebrannt hat: az a' ház egészszen mind fából vagyon, mellyben ma tüz támadott.-9) quoad, quamdiu: so lange, meddig, míg, miólta, mioltától. Syn. do kas, gak. On nestonal, co ge tu: ille, quamdiu hic est, non aegrotavit: er war so lans ge er hier ist, nicht Krank: Mioltától itt vagyon, nem volt beteg.10) Co-to: quo-eo jeje (desto): mennél, annál. Syn. tím tím. Čo wic, to lepfeg: quo plus, eo melius: je mehr, je (desto) besser: mennél több, annál jobb. čobi, Sing. 1-ma pers. cobid, 2-da čobisi et čobis, 3-tia čo, bi; Plur. 1-ma pers. cobi fme, 2-da cobist'è, 3-tia čobi, Construitur tantum cúm Praeterito Perfecto. v. co. to bich učinil, nenachádzám: ultra, quo progrediar, non habeo ich fann nicht weiter ge hen, nem mehetek tovább. ie mám nič, čo bich ti písal: nihil habeo ad te scribere, quod (cur) tibi scribam: in habe keine Ursach an dir zu schrei ben semmi okom nints, hogy néked irjak. Cobic (čobisi,

:

et

CobCoc Cof Cor Col

et cobif, cobi): robil, plur. Cobisme (čobiste, čobi) robili: ita omnino, utique: ja,allenthal ben, allerdings, auf alle Weise: igen-is, úgy, hát. Syn. ano, i, welmi, tak gest.

* Čobyla, i, f. v. Lahwica 2) V Čutora.

*Cobolta, i, f dem. v. Lah. wička. 2) v. Čutorka. † Čočka, i, f. v. Sosowica. † cočtowi, á, é, adj. v. sofowicowi.

+ Coćkowina, i, f. v. Šoso

mina.

† Coitowiste, n. v. Sosowisto. Cof, u, m. v. Rulit, wr= Foc.

Cofáňí, á, n. v. Cofkáňí. cofať, al, ám, V. I. imp. ag: v. coftat.

Cofáwáňí, á, n. Nom. Verb. ex seq.

cofáwat, al, ám, freq. ex co fat.

* Cofcet, u, et fečku, dem. v. Ruliček, Wrkočík. Cofťání, á, n. recessio, nis, f. retrogradus, recessus, regressus, us, m. das Zurücktreten, Burückweichen: hátra (viszsza) térés, vulg. tzurukolás. Syn. Cofání, boh. Cúfáňí. 2) remotio, retractio, reductio: Zurücktreibung, Zurückziehung: viszsza (hátra) vonás, húzás, vulg. tzurukoltatás. coftat, al, ám, V. I. imp. ag: cessim ire, regredi, retrograde recedere, retrocedere: zu rücktreten, zurückweichen: hátra (viszsza) térni, hátra mászni vulg. tzurukolni. Syn. cofat, cofnút, coftať să, nafpát lezt. boh. cúfaťi 2) removere, retrahere: zurücktreis ben, zurückziehen: viszsza (hátra) vonni, húzni. vulg. tzurukoltatni. II. rec. coftat fa: V. coftat 1. Nro.

313

Cofťáwáňí, á, n. Nom. Verb. ex seq. cofkawat, al, ám, freq, ex cof Eat. II. rec. coftawat sa: freq. ex cofkatsa. coftawe adv. cessim Varr. rüc wärts, zurück: hátra mászva, viszszatérve. Syn. coftagic. cofkawi, á, é, adj. cessim iens rückwärts gehend (weichend), hátra mászó, viszsza térö. Syn. cofkagici. Cofkawé Roňe: equi cessim euntes, zurückweichende Pferde, hátra mászó lovak. cofnút, fnul (fel), fňem, V. I. imp. fni, de uno actu. v. cof tat, boh. cofnúti. II. rec. cofnúť sa: v. coftať sa. Cofnutí, à, n. v. Cofkáňí. * coření, á, é, p. c. v. wihnaní.

* Cokáňí, á, n. v. wihnání. *cotat, al, ám, V.I. imp. ag: v. wihnat, wiháňať. *Cotáwání, á, n. v. Wiháňáwáňí.

* cotáwat, al, ám, v. wihánduct

coti! vox canem repellens: apage! geh! weg! tzoki, kutya üző (kergető) szó. Syn. čibe, vulg. cibo. Prov, Coti Prowi od Oltára: margaritae non proiiciuntur ante porcos, die Perlen hängt man nicht den Hunden an, nem illik a' disznó órrára az arany peretz. † cokoli, cokoliw, cokoliwek: v. čokolwek.

čokolwek, gen. čehokolwek: quid

quid, quodcunque: was nur, was da nur, was immer: akár mi, valami boh. cokoli. Prov. Čokolwek ge naglepse, biwá nagwzácnegsé: quod optimum carissimum (rarissimum): gu te Waaren bekommt man selten, a' mi jó, az igen ritka. Col, u, m. mira: digitus, i, m. pollex, cis, m. Soll, ein

Mak

314

Cot Com Con Cop Cor Coz Cpa

Maß: af (mérték). Syn. Prst,
palec, boh. Cúl.
* Colmagster, stra, m. v. Wi-
platník.

+ Colmiste, a, m. idem.
* Comb, u, m. v. Bombolec.
*combani, á, ě, p. c. v. 5in-
čowani.

* Combáňí, á, n. v. 5inčowá-
ňí.

* combat, al, ám, V. I. imp. ag; v. ginčował II. rec. combatsa: v. 5ińcowať sa. Combáwáňi, á, n. v. 5inčowáwáňí.

*Combáwat, al, ám, v. 5in towawat. II. rec. combawat fa, v. ginčowáwatsa.

combawe adv. v. 5incowňe. * combawi, á, é, adj. v. 5incowni.

* Combel, u, m. v. Bombolec. * combilani, á, é, p. c. v. 5in, towani.

* Combíláňí, à, n. v. Ginčowáňí.

Combílat, al, ám, V. I. imp. ag: v. ginčowat. II. rec. combilať sa: v. ginčowat sa. * Combíláwáňí, á, n. 5inčowáwáňí.

* combíláwat, at, ám, v. 5in
čowáwať. II. rec. combitá-
wat sa: v. 5inčowáwať sa.
*combilawe, adv. v. 5inčo-
wňe.

combilawi, á, é, adj. v. 5in-
čowni.

* Combol, u, m. v. Bombolec. * Combolček, u, m. dem. v. Bombolček.

*Combolec, lca, m. v. Bombolee.

*Combolek, Itu, m, dem. v.
Bombolček.

Combor, u, m. v. seq.
Congrád, u, m. Csongradinum,
i, n. Tschongrad, eine Stadt in
Ungarn, Tsongrád, Város.
Congrádsti adv. more csongra-

diensium, tschongradmäßig, nach der Art der Tschongrader: tsongrádi módon. Syn. pocon grádsti. congráditi, á, é, adj. Čongrádská Stolica: Comitatus Csongradiensis, die tschengra der Gespannschaft, Tsongrád Vármegye.

* Cop, et Copf, u, m. v. Rulik, Wrkoč.

Copček, et copfček, u, et eis tu, m. dem. v. Ruliček, We» točit.

Corgon, a, m. contemt. adul tus, i, m. coridon, is. m. herangewachsener (groß gewach sener, oder gewordener) Kert: kamasz. Syn. kamas, Stari Corgon: senex puer, after Kerl, vén kamasz.

Eoz, v. čo 3. Nro. sub NB. I. čože, v. co 3. Nro. sub NB. II. † čoškoli, čozkoliw: v. čožkolwet.

ložkolwek, gen. čehožkolwer: V. čokolwek.

Cpač, a, m. fartor, infartor, is, m. Stopfer, tömö. Syn. Pchac.

[ocr errors]

čpaní, á, é, p. c. fartus, confartus, infartus, refartus, impletus, a um: gestopft, tömöl, tömöttetett bé-töltetett. Syn. čģani, pchani, nacpáwani, naplňowani. 2) ingestus Tacit. intrusus, impositus, obtrusus: hineinge than, hineingestreckt, hineinges stoßen, aufgedrungen: bétolyatott. Pár. Páp. taszíttatott, béadatott Pár. Páp. erővel valakinek adatott, bé-vétetett. strčení, strkaní, Elasení, wložení. 3) saginatus, fartus: gestopft, gemästet, meg-tömött, hizlaltatott. Syn. krmení. Cpáňí, ¿, n. fartura, farctura, ae, f. impletio, nis f. tas Stopfen, die Stopfung, z. B.

ecr

« PredošláPokračovať »