flátow, a, e, adj. poss. pomarii, dem Obsthändler gehörig, gyümölts árosé, kúfáré. Syn. gas blčkárow, gablčňíkow, owoż cárow, owocnitow. flársti adv. more pomario, riorum, obsthändlerisch, nach der Art der Obsthändler, gyümölts árosok módjára, kúfár módon. Syn. pofterski. flársti, á, é, adj. pomarius, a, um; pomarios adtinens: die Obsthändler betreffend, obsthändlerisch: gyümölts árosi, kúfári, kúfáros. Flárstwi, á, n. negotiatio pomaria (fructuaria), Obsthandel, Obsthandlerei, kúfárkodás, gyümöltsel való kereskedés. Syn. Sláreňí. Slafa, i, f. lagena, ampulla, ae, f. die Flasche, Carassine (Kar.): palaszk, palatzk, palazk. Svn. Rarafina, Skle nica, boh. Láhwice. Usus. Olegowá (na Oleg) Flasa, lecythus, i, f. Delflasche, olajos (olajnak való) hasas üveg, korsó. Slafat, a, m. lagenarius opifex, confector lagenarum, Flaschner, palatzk-tsináló. Syn. Flascár, Flasnár. flafáréin, a, e, adj. poss. lagenariae, der Flaschnerinn gehdrig: palatzk - tsinálónié. Flafáreňí, á, n. v. Slasárstwi. flafarit, il, ím V. I. imp. fat: lagenarium esse, opificium lagenarium exercere: ein Flaschner feyn, palatzk-tsinálo mesterséget üzni. Flasárka, i, f. lagenaria, con iux lagenarii: die Flaschnerinn, Gattin des Flaschners, palatztsináló felesége, palatzk - tsinálóné. flafárow, a, e, adj. poss. lagenarii, dem Flaschner gehörig: palatzk - tsinálóé. Slafarowáňí, á, n. v. Flasärstwi. flasarowak, rowal, rugem, V. I. imp. tug, freq. ex flafa. rit. flafärsti adv. more lagenariorum, flaschnerisch, nach der Art (Sitte) der Flaschner : palatzktsinálók módjára. flafárití, é, é, adj. lagenarius, a, um; lagenarios adtinens: flaschnerisch, die Flaschner betref fend palatzk-tsinálókat illető. Flafärstwi, á, n. opificium lagenarium, das Flaschnerhandwerk, die Flaschnerei, palatzktsináló mesterség. Syn. Slafáreňí, Slafárowání. Flasčička, i, f. dem. ex seq. Syn. Rarafinečka, boh. Láhwička, Flaska, i, f. dem. lagenula, ae, f. das Fläschchen, Fläschgen. Caraffinchen: palaszkotska, palatzkotska. Syn. Rarafinka, Sklenička, Stlenta. Flaster, a, m. v. Flasér. Flafnát, a, m. idem. flasowí, é, é, adj. lagenarius um; lagenam adtinens: die Flasche betreffend: palaszki, palatzki, palaszkos, palatzkos, palatzkot illető. Usus. Flafowi Sutrál, vulg. Pincetok, theca lagenaria, Flaschenfutter, palatzk - tartó tok. Flasowa Grufta, pirum ampullaceum, Flaschenbirne, palatzk-körtvély. Slafowa Tetwica, cucurbita lagenaria, Flaschenkürbiß, pa a, latzk-tök. † Flaster, stru, m. v. Flagster. Sleček, čtu, m. dem. laciniola portiuncula, plicula, ae, f. pannulus, centunculus, i, m. segmentulum, frustulum, i, n. das Flecklein, Fleckchen: fóltotska, fototska, vulg. Sláček, Sláčik, boh. Slíček. 2) parva macula, labecula, ae, f. Cic. ein ein kleiner Fleck (Flecken), Schandflect; motskotska, szennyetske. fléčkowani, á, é, p. c. maculo sus, varius, variegatus, a, um: fleckig, geflecht, bunt: babos, tarkás. Syn. zafléčtowa= ní. Usus, Fléčkowani konz equus maculosus, fleckiges Roß, babos - la. Sléčtawání, á, n. maculatio, variegatio, variatio. nis, f das Flecken, Buntmachen: tarkálás, tarkázás. Syn. Zafléče towáňí. fléctowat, towal, kugem V. L imp. tug: maculare, maculis interstingvere, vermiculari, variegare: flecken, fleckig o der bunt machen: tarkúlui (-lok), tarkázni. Syn. zafléčkował, Stet, u, m. plica lacinia, ae, f. assumentum, frustum, sup¬ plementum, segmentum, i, n. plicamen, inis, n. portio, appendix, pannus, floccus, i, m. cento, nis, m. der Fleck Stück. B. Leder, Euch etc. fölt, fót. Syn. Las ta, Plata, Záplata, kus t p. koži, Sutna, Plátna eta vulg. Flat, boh. Slot. Usus, Slet po Sletu (za Flekom), laciniatim, frustatim, fleckweis fe, fotonként. Prav. gati mech, taki flet: dignum patella operculum. Qualis spon sa, talis sponsus: wie die Schüffel, so der Deckel. Wie der Sack, so der Fleck: zsák meg - lelte foltját. Minémů a' zsák, ol¬ lyan a fölttja, 2) macula, nota, ae, f. labes, is, f. Fleck, der Flecken, Punt, Mal, Schands fleck, Schmuzfleck, Mackel im Kleide oder sonst: jegy, fólt, motsok, szenny. Syn. Pof Ewrna. Usus Prirodni Slek, naevus, cin angeborner Flecken velünk született bélyeg, jegy, Flet na Twári, v. Peha, Ters wené Fleki od 5oručosti na Tele, obzlastne na Prfác: papulae Cic. Virg. Hisbläss chen: veres fóltak a' testen, kiváltképpen a' mellyén a' hívségtől. ma wsecu Lwár ( Sleti pospatenu etc. Flek ze Sati wibrat, excipere maculam e vestimento, einen Fles cken aus dem Kleide herausnchmen, ki-venni ruhából a' motskot (foltot), tus, flekowani, á, é, p. c. sarcinaconsarcinatus, resartus, plicatus, plicitus, consutus, refectus, reparatus, a, um ; geflict: földott, földozott, meg-földózott, meg-földoztatott. Syn. latani, platani za plátaní, obsiwani, opramení, Usus. Slekowané Nohawice, pannosae (consutae, plicitae) caligae, geflikte Hosen, foltos berhe (nadrág), 2) maculatus, maculosus, a, um: ges fleckt, befleckt, besudelt motskos: szennyes. 3) v. fleckowani. Sletowání, á, n. sarcinatio, consarcinatio, sarcitio, plicatio, refectio, reparatio, nis, f. sutura, consutura, ae, f; bas Flicken, die Flickung: fóldás, foldogatás, főldozás, főltozás. Syn. Latáňí, Platání, Zaplatání, Obsiwání, Opraweňí, Oprawowáňí, Poprawowání. 2) maculatio, commaculatio, nis, f. das Flecken, Befleckung, Befudelung; motskolás, szennyezés. Syn. Pof twrňeňí, Škwrňeňí, 3) v. Fléčkowáňí, flekowat, kowal, kugem V. I. imp. tug sarcinare, consarcinare, sarcire, consuere, suere, reconcinnare, panni frustą (plicas) assuere, plicare, reficere, reparare; flicken, j. B. Kleider földani (földom). foldogatni (-tom), földozni (zom), (zom) foltozni (-zom).Syn. la fletowati, á, é, adj. maculo- ae, f. Flickerey, földozás, főldo zat. Flekowtár, a, m. v. Flekowňír. Netowniččin, a, e, adj. poss. plicatricis, sarcinatricis. refectricis: der Flickerinn gehösig, földozónié. Syn. flekowtárčin, flekowatelčin, obsi. waččin, latárčin, Platárčin, prawowaččin. Slékowňička, i, f. plicatrix, Sretna, e, f. v. Pisčal, Pi- † Sletnář, e, m. v. Pískač. † Flinétka, i, f. v. Flinčička. lum glandarium, sclopetum, Slintár, a, m. sclopetarius, artifex scloporum : Büchsenmacher, puska - tsináló. vulg. Pustár. flintárčin, a, e, adj. poss. ex Flintárta. Flintáreňí, á, n. V. Slintár, stwí. flintarit, il, ím V. I. imp. tar, sclopetarium esse, artem sclopetariam exercere: ein Büchsenmacher seyn, das Büchsenma= cherhandwerk treiben: puska-tsináló mesterséget űzni. vulg. puskáriť. Flintárka, i, f. uxor sclopetarii, die Büchsenmacherinn puska tsináló felesége, puska-tsinálóné. vulg. Puskáčka. flintárow, a, e, adj. poss. sclopetarii, dem Büchsenmacher gehörig, puska - tsínálóé. vulg. pus károw. flintárfti adv. more sclopetariorum, büchsenmacherisch, nach der Art der Büchsenmacher, puska-tsinálók módjára. Syn. poflíntársti, vulg. puskársti. flintárstí, á, é, adj. sclopeta rius, a, um, sclopetarios adtinens die Büchsenmacher bes treffend, puska-tsinálókat illetö. vulg. puskáríki. Usus. Flintárské Remeslo, v. seq. Flintárstwi, á, n. artificium (opificium) sclopetarium: die Büchsenmacherey, das Büchsenmacherhandwerk: puska-tsináló mesterség. Flintečka, i, f. v. seq. Flintička, i, f. sclopellus: i, m. catapultula, ae, f. fleine Flinte, Büchse; das Büchschen, Flinetchen: puskátska, kis-puska. vulg. Pufčička. flintowi, á, é, adj. sclopum adtinens, die Flinte (Büchse) betreffend: puskát illető, puskához tartozandó. vulg. puf kowi. Usus. Slintowi Rremeň, pyrites serviens fistulae igniferae, silex sclopi: der Flintenstein, puska-tüz-kö. Flintowi Prach, v. pustowi Prac. Slintowi Ramar, virga (ferrea vel lingea) impletoria sclopi, Büchsenschaft, puska-veszsző (vasból vagy fából való). Flintowi Remen, sclopi amentum, der Flintenriemen, puska-szíj.Flintowá Šulta, glans plumbea fistulae igniferae, Flintenfugel, puska golyóbis. Flintowa glawa (Rúčka); flintowé Drewo: manubrium (caput) fistulae igniferae, Flintenkolbe, puska - fogó (feje, nyele). Flintowa Strelba, flintowé Wistrelení: ictus fistulae igniferae, sclopi: Flin tenschuß, puska - lövés. † floť, u, m. v. Flet. 1. Nro. Sluf, u, m. rheumatismus, i, m Plin. H. N. rheuma, atis, n. Hieron catarrhus, i, m. Coel. Aur. der Fluß (das Stos cken der Feuchtigkeiten im Körs per, der Catarr, Katharr, Siatarr, Schnupfen etc. föböl melyébe le-folyó nedvesség, nátha, köhögés. Syn. Látda, tafel. 2) pituita, ae, f. Cic. phlegma (flegma), atis, ". Veget. zähe Feuchtigkeit im Kör per, Schleim: turha, takony, nyál. Syn. Slufowatost, Flufowitost, Slám. flusowati, á, é, adj. rheuma ticus Plin. H. N. catarrhosus, a, um: Fluß oder Katarr habend, flüssig, katarrhalisch, schnupfig: náthás, nyálas, taknyos, köhögös. Syn. nátdo witi, kaslawi. 2) phlegmati cus Theod. Pris. pituitosus, a, um. Cic. voller Schleim: turhás, taknyos, nyálas. Syn. Alufowiti, flamowití. Flufowatost, i, f. v. Flus. flu Slu Soo Sog Sol Fon For Alufowiti, á, é, adj. v. flufo- Slutňa, i, f. v. Píščala. + fochrowati, owal, ugi (u) : 569 ralis vel montana, Feldhütte, Berghütte mezöken vagy hegyeken lévő paraszt haz. Syn.. Polwárka. Sonál, e, m. v. Dratwa. Sorberek, rtu, m. v. mager. † Forbert, u, m. idem. Forchham, u, m. mesto francúzké: Locoritum, i, n. Trutonia, ae, f. Forchheim in Franfen: Forkham, frantzia vá ros. t foremne adv. v. fitowne, sposobni. † foremní, á, é, adj. v. sikowní, sposobní. nosť, Sposobnosť, Súcost. t Sorít, e, m. v. Surír. † Forman, a, m. v. Surman † formančin, a, o, adj. poss. v. furmančin. ftlinmi. 2) v. Chit (3áchitt Soremnost, i, f. v. ŠitowZaciteňí) Gedel, Staweni (Gedel) 3. Nro. Sogt, a, m. villicus, praefectus operarum, iudex dominalis inter rusticos (operarios): Bogt (Boigt) auf dem Lande, herrschaftlicher Richter unter den Bauren: uraság birája a' parasztok között. Syn. pánstí Richtár. Prov. Pos tubo do Sogta: accede ad pulpitum (ad tribunal), komme zum Richter (vors Gericht), jer a' biróhoz (a' biro eleibe). fogtití, á, é, adj. pertinens ad praefectum operarum, vogtisch, vogteilich, voigteilig, voigtisch: uraság biráját illető. Sogstwi, á, n. praefectura operarum, die Bogtey, Boigtey, das Amt des Vogts: birói hivatal az uraság részéről. Solkowání, n. v. Wolkáňí, Wolkowáňí. + folkowati, owal, ugi (u), v. woltat, workował. Solwárka, i, f. nubilarium, i, n. Varro. Feldschoppen, worin man das Getreide oder Heu wegen des bevorstehenden Regens (Wetters, Winters) verbirgt: hegyeken vagy mezöken lévö félhaj (pajta). 2) casa ru † Formaňeňí, n. v. Furmaňeňí. † formaňiti, il, ím, v. furmaniť. † Formánka, i, f. v. Surmánka. † formanow, a, o, adj. poss. v. furmanow. + formanti adv. v. furmanski. † formanski, á, é, adj. v: furmanstí. † Formanstwi,n. v. Surmanstwi. formowani, á, é, p. c. v. sposobení, stwáraní, stworení. 2) v. twárení, witwarení, wiobrazení. tformowání, n. v. Sposobe= ňi, Stwárání, Stworení. 2) v. Twáreňí, Witwáreňí, Wiobrazení. formowati, owal, ugi (u), v. sposobit, stwáčať, stworiť. 2) v. twárit, witwáriť, wiobraziť. + for. |