Gru Grz Gse Gub Guc Gug Guh Gul panowi vulg. truspanowi. Bruspanowi greben: buxum Ovid. Buchsbäumener Kamm, puszpáng – féső. Érus panowa Sagta: buxum Virg. buxus Ovid. buchsbäumene Pfeiffe, puszpáng pipa. 2) buxosus Plin. H. N. buxo similis: dem Buchsbaum ähnlich, puszpángos, puszpánghoz, hason16. Syn. Gruspanu podobni. 3) žiti gato Bruspan: buxeus Plin. H. N. buxans, tis: buchsbaumfarbig, dem Buchse gleich: puszpáng színű. 4) buxosus, buxo plenus: voll Buchsbaum, puszpángos. Syn. Šruspanu plní. 5) buxifer, a, um Colum. Buchsbaum tragend, puszpáng hozó, termö. Gruspan rost'e: buxetum, i, n. Martial. der Buchswald, ein mit Buchsbaum bepflanzter Ort: puszpángos hely, 6) v. grispanowi. cut, ğrul, grugem, V. I. imp. Grznáreňí, á, n. v. Blaná- árznársti adv. v. blanárski. Grznárstwo, a, n. v. Blanárstwi. gfem, gsi, gest et ge, gsme, gfte, gfú. praet. bil, fut. bu du: v. bit (bol). Guba, i, f. v. Rudla. 2) v. dubowá Gulta 3. Nro. gubati, é, é, adj. v. kudlati. 665 Gubilir, a, m. negotiator gemmarius, Juwelier, drága kö áros, gyöngy áros, jubilér. Syn. Perlar. Gubilit, e, m. idem. † Guchcint, u, m. v. Gacint, Giacint. Guchta, i, f. corium russicum, Guga, i, f. v. gluze. * Guháf, a, m. v. Owčár. owčárčin. * Guháska, i, f. v. Owčárka. guhásow, a, o, adj. poss. v. owčárow. Guhasowáňí, á, n. v. Owčá- * guhasowať, sowal, sugem, V. † Guhcint, u, m. v. Giacint. armentum, i, n. eine Heerde großes Biches, Heerde Rinder: marha sereg, göböly. Syn. Bibel, Stádo wetsého Dobittu, boh. Skot. 2) v. seq. Šúla (Sula),i,f.sphaera, pila, ae, f. globus, i, m. die Kugel, ein runder Körper, teke, golyóbis. boh. Rule, kule. Güla hwezdársté: globus astronomicus, Himmelskugel, ég golyóbis. 2) do flinti, do kusow: glans dis, f. globus, globulus: cine Kugel zum Schießen: puska - golyóbis, ágyú golyobis, boh, boh. Rule, Rule. Ohňiwá Bula: telum missile (ignitum, granata): Feuerpfeil, tüzes golyóbis. 3) Olowená Búla, kterú Ragkleri skáčú: halter, eris m. Martial. * * caro, cum cumimino et cepis cocta: Gulaschfleisch, Rindfleisch mit dem Kümmel, und mit der Bwiebel gekocht, gulyás hús. boh. Stotowina, stotowé me fo. fa. gulásčín, a, o, adj. poss.. gulárčin. ulaska, i, f. v. Gulárke. * Gulásow, a, e, adj. poss. gulárow. ģúlať, al, ám, V. I. imp. eg: volvere, devolvere, provolre re: rollen, kollern, wäljen: guritani, hengeríteni, henger getni. Syn. totúlat. boh. tv leti, kuliti, kotáleči. II. re gulat fa: volvi, devolvi, pr volvi: rollen, follern, gurul henteregni. Syn. kotúlai s boh. túleti fe, Eulit se, to tálet se. Springkugel, oder bleyerne Masulás, a, m. v. Gulár. se, die man mit beyde Händen † Gulasa, i, f. v. Múčná Ro hielt, um desto besser zu springen: on golyóbis (teke) mellyet kezében tart a' kötélen járó, hogy igazábban szökhessen, ugorhasson. ģútaní, á, é, p. c. volutus, devolutus, provolutus, a, um: gerollt, gewälzt, guríttatott, hengerittetett. Syn. kotúlani, boh. totálení, kúlani. Šúláňí, á, n. volutio, devolutio, provolutio, nis, f. das Rollen, Kollern, Wälzen: guritás, hengerités. Syn. Rotú Paní boh. Rotáleňí, Ruleňí, Rúlení. Gular, a, m. armentarius, gregarius, custos gregis (armenti) bubulcus. boarius, vaccarius (pastor): Heerdehirt, Kinderhirt, Ochsenhirt, Bissel= hir: göbölyös, gulyás, ökör (tehén) pásztor. Syn. Rtawár, Wolár, wolsti, ned krawsti Pastir. boh. Stotát vulg. Gus tás. gylárčin, a, e, adj. poss. ex seq. Gulárka, i, f. uxor armentarii, der Heerdehirtinn gehörig, göbölyösnéé, gulyásnéé. gulárow, a, e, adj. poss. armentarii, dem Heerdehirte gehörig, gulyásé, ökör, vagy tehén pásztoré. Syn. trawárow, wolárow boh. kotaků et ůw. vulg. guléfow. ģulárstí, á, é, adj. armentarios adtinens, die Viehtreiber betreffend, gulyásos, gulyás, gulyásokat illető. Bularité (gulowé) Mass, i. e. Bulowina: armentaria (bubula) um: gulate adv. sphaerice, rotunde, globose rund, kugelförmig: gömbölyűen. Syn. gulowatt, gulowite, okruhle. gulatí, á, é, adj. sphaericus, rotundus, globosus, a, rund, kugelig, kugelrund, f gelförmig: gömbölyü, golyob SOS. Syn. gulowati, gulori, gulowiti, okruhlí, boh. tu latí, kulowiti. Gulaté Gab to: malum orbiculatum (epironeum): runder Apfel, ke rékded alma. Bulatost', i, f. rotunditas, f. forma sphaerica: die Runde, Mundheit: gömbölyűség. Sy Bulowatost, Gulowitost, trublost', boh. Rulatoft. Guláwání, á, n. nom. Verd ex seq. tis, guláwat, al, ám, freq. ex ģú, Gul Šulečka, i, f. dem. ex Gulťa: sphaerula, pilula, ae, f. globulus, orbiculus, i, m. Kugellein, Kügelchen, Scheibling, golyóbisotska, tekétske. Syn. Gúlka, Gulička, boh. Rulečka, Rulička. Guliana, i, f. Julianna, ae, f. Julianna, Julie: Julis, Jalianna. Syn. Gula, vulg. Ulgana, ilifa. Aliud est Jlona. guliančin, a, e, adj. poss. par vae Juliannae, der kleinen JuLianna (Julie) gehörig: kis julésé, juliankáé. Syn. gulčin, vulg, ulgančin, ulisin. guliañín, a, e, adj. poss. Juliannae, der Julianna, (Julie) gehörig, julannáé, julisé. Syn. gulin, vulg. ulganin, ulisin. ka Gulianka, i, f. parva Julianna, kleine Julianna, Julianka, kis Julis. Syn. Gulka vulg. Ulganka, Ulista. Aliud est Ilonka. Gulianna, i, f. v. Guliana. Gulichian, a, m. Juliacensis (homo), is, m. populus Germaniae inferioris Jülcher, Juliai férfi. Gulichčanka, i, f. Juliacensis femina, Julcherin, Juliai aszszony (személy). Gulička, i, f. dem. ex Gulka, boh. Rulida. gulin, a, e, adj. poss. ex Gu la, v. guliañin. Gulta, i, f. dem. ex Gula: v. Gulianka. Šulka, i, f. dem. globulus, das Kügelchen, Kügellein: golvóbiska, golyóbisotska. Syn. Gulička, boh. Rulička. 2) globus, globulus, glans: Ku gel zum Schießen, golyóhis, golyóbiska, boh. Rulka, Ráž. Olowená Gulka: globus plumbeus, das Blei, die Bleikugel: on golyóbis. 3) Dubowá Gulta, i. e. Siste: Galla, ae, f. Gallapfel, buga, guba, galles, gálesz, vulg. Guba, Mustátowá Gulta, i. e. mustá towi Grech: nux moschata officin. Myristica officinalis Linn. (muscata): Muskate, Muskatennus: muskotály, szerentseny-dió. Na Zúwání Sulki (Pilule): pro masticando globuli, kauende Kugeln, rágodni való glóbisok. 4) testis, is, m. testiculus, i, m. Hode, tök, mony, töke az állatnak, vagy embernek. Syn. čloweče, zwiracé Wagce, boh. musí. gulowate adv. v. ğulate. ğulowati, á, é, adj. v. ģule, tí, boh. tulowati. Gulowatost, i, f. v. Šulatost. gulowí, ά, é, adj. armentarius, a, um; ad armentum pertinens: die Heerde betreffend, göbölyös, gulyás. Gulowé maso: v. gulárské maso. sub ģulárskí. 2) v. ģulowati. Bulowina, i, f. i. e. ğulowé maso. gulowite adv. v. gulate. ğulowiti, á, é, adj. v. ģulatí. Hulowitost, i, f. v. Gulatoft. uma, i, gummi, n. indecl. et gummis, commis, cummis, is, f. Gummi, matska-méz, gyánta, gumi. Syn. stromoż wá Smola, boh. Gumi, Gummi. Amoniacká Guma: v. amoniaci. Arabská Gu ma: mimosa senegal, vel potius mimosa nilotica Linn. arabisches Gummi, arabiai gyanta (gummi). -Elemsta hu. ma: Gumi Elemi: Amyris elemifera Linn. szeretseny olaj-fa gumi. Halbanowa Guma: Gumi Galbani, Bubon galbanum Linn. das Galban Gumi, welcher im Gelben von Ei zergangen ist, tojás székében megolvasztott siriai mats gummowi et gummowití, á, é, adj. guminatus, gummosus, a, um: mit Gummi gemischt, beneßt, verfertigt, gummirt, voll Gummi, voll Harz, harzig: matska-mézes, gyantás, gummis, gummás, gumival kevertt (készétett tsináltt). Syn. gumowani, smolnati, smolowi. * Gúnar, a, m. v. 5usar. *gúnárow, a, e, adj. poss. v. Susárow. Gunča, aťa, n. Plur. nom. ata: dem. ex Gunec. Gunčátečko, a, n. dem. ex seq. Gunčátko, a, m. dem. ex Gunča. gunčátkow, a, e, adj. poss. ex praec. v. guncow. Gunček, a, et nečka, m. dem. ex Gunec. gunčekow, a, e, adj. poss. ex seq. guncow, a, e, adj. poss. iu venci, iunicis, buculi: dem jungen Stiere (Ochse) gehörig : tinóé. Syn. gunčátećkow, guncátkow, gunčekow, wole fkow. Gunčowina, i, f. caro bucula (iuvenci), Beitochfenfleisch, tinó hús. 2) grex iuvencorum, Beitochsenheerde, tinó sereg. Gunec, nca, m. buculus, invencus, vitulus, i, m. iunix, cis, f. ein junger Stier, jun ger Ochs, Zeitochs, Ochsenkalb: tinó. Syn. Gunča, Guncate čko, Gunček, Woleček, Wo let. Aliud est Galowica, Ge lowička. Gut, a, m. Georgius, i, m. Georg, Georgius György vulg. Guro, Dzuro, boh Giti. Na Gura: in festo S Georgii, auf St. Georgi, & SL György napjára. S. Gur, u, m. nomen Civita tum, et Opidorum: Sanctus Georgius St. Georg, Sz György. We Swatem Guti: in Sancto Georgio, Szent Györgyben. Gura, i, f. Wrch we francis teg 3emi: Jura, ae, f. Caes. Jurassus, i, m. Berg Jura Lebenberg in Gallien gegen de Schweiz: Jura, frantzia hegy, Hura, i, f. v. gora. Babi Gura: mons anilis. alpes ve tulinae: mons praealtus Ar vensem Comitatum a Gallicia seiungens, et lichenis ferax. Gurčo, a, m. v. Guriček, * Gurgulica, i, f. v. Pálení. * Gurğulka, i, f. dem. idem Gurica, i, f. linaria, ae, f. Klein. Fringilla linaria Lina. Flachsfink: Tsitsörkej. Grossing, boh. Girice. Aliud est. Ronopka. 2) hirundo riparia, Randschwalbe, partifetske. Syn. Guricet. Lastowicka, kte Eter o Guri prichádza, boh. Giti čet. Aliud est Traforitka. Guriček, čka, m. dem. ex Gu rit: Georgiolus, i, m. parvus Georgius: der kleine (junge) Gur Gut Gwa Gze Gzi łowi. 669 ge) Georg, Jörgel: Györgyöts-* gutňowí, á, é, adj. v. ģdúke, kis György, vulg. Gutto, Gurco, boh. Giříček. Gurička, i, f. dem. ex Gus rica. * Guríčko, a, m. dem. ex Gurto. * Gutro, a, n. v. Ráno. + Gwalt, u, m. v. Násilnost. guridow, a, e, adj. poss. Geor- Gurit, a, m. dem. ex Gur: Guristo, a, n. contemt. et exag- Corcoras, fluvius. Carnioliae Gurko, a, m. dem. ex Guto. Prov. Co Gurka nepochopí, temu sa Guro nenaučí : v. Ganto. gurkow, a, e, adj. poss. v. guríków. Guto, a, m. apud plebeos pro Gur. 2) v. Rubo. 2. Nro. Sidon. beim Berg Jura befind- Gutna, i, f. Plur. nom. warda, i, f. v. Garda. * Gwardian, a, m. v. Rwardian. * Gwardista, i, m. v.) Garbista. * gwardistow, a, o, adj. poss. v. gardistow. zec, a, m. iocosus homo, Schöcker, tréfás ember. 2) v. Bzec. Gzeňí, á, n. iocatio, nis, f. Iocus i, m. lusus, us, m. das Schöckern, Schöckerey, Scherz: tráfálódás, tréfa. 2) v. Bzení. Šzička, i, f. iocosa femina, Schöckerinn, tréfás aszszony. time, u, m. v. Podwlaček, Podmlak. * Gzimček, u, m. v. Podwla= čečer. *zimf, u, m. v. Podwlak. * Gzimsek, stu, m. dem. v. ģziť sa, il sa, im sa V. I. imp. |