tsin, fü neme Syn. Rutino ha, boh. Ručínoha. 2) Polná Ruránoha, v. Lletrest. Rurárit, gen. Ruregriti, f. na Noze, na Ruce: verruca, aé, f. Plin. H. N. clavus, i, m. Cels. Plin. H. N. clavus pedum, helos: das Hühners auge, Leichdorn, eine nagelför mige Erhöhung oder Geschwulst an Füßen, Händen: tyúk-ség, tyúk-szem, tík-szem, tík-ség. Syn. kuracé (kurá) Řit, Ruracé (Ruré) Oto. Syn. Ru ririt. boh. Ručičit, Ručí Oko. Rurátečko, a, n. dem. ex Rurátko. Rurátka, tek, f. plur. tak rečené 5wézdi na Lebi: vergiliae, arum, f.plur. Cic. Pleiades (Pliades), dum, f. pl. Ovid. das Siebengestire, oder Glükhenne. Nach ihr Fabel find fieben Töchter des Atlas von der Pleiore, nämlich: Electra, Halcione Celano, Maja, Sterope Taygete, Merope: fiástyúk, tsillagzat az égen. Kuřátko, a, n. dem. pullus, gallinaceus, ein Hühnchen, tyúk fiatska, tsibétske, tsirkétske. boh. Ruťátko. Prov. Añi Kurátka rozwázať newi: est simplex frater, er ist ein einfältiger Mensch, bohó ember; döre Istok; fa Jankó. Rurátka swu Rwočku stratili; nati sine matre, orphani, pupilli; fie haben ihre Mutter verloren, Kinder ohne Mutter, die Waisen meg- árvúlak; meg-árvultt fiak, árvák. 2) istá 5uba: species fungorum Clavaria Coralloides Linn. v. Lumnicer Flora Poson, cine Art Schwämme, gomba neme. 3) blandiendo: corculum, dilectissime, charissime etc. per omnia genera: mein Herz, mein Lieber, mein Kind: ked : vesem, örömem, szívem, lelkem, magzatom. Moge milé Rurátko. 4) Plur. Nom. Rurátka, gen. tet, f. plur. v. suo loco. † Ruťatňice, f. v. Rurenčárka. † Rutatňít, a, m. v. Rutenčár. kurawí, á, é, adj. fumigatorius, fumarius, a, um: zum Rauchen dienlich, dohányoznivaló. Syn. turlawi. boh. kuč, lawi. Usus. Rurawi, Tabák: fumaria nicotiana, fumigatoaria (fumatoria) tabaca: Rauch tabaf, leveles dohány. Ruráž, u, m. audacia, ae, f. animositas, generositas, tis, f. die Kühnheit, bátorság. Syn. Rurážnost, Smeloft. Usus. Ruráž mat: esse audacem (audacia praeditum), Kühn heit haben, bátor lenni. mal. welti (ten) Ruráž: erat magna (hac) audacia, er hatte große (diese) Kühnheit, nagy (olly) bátorsággal birtt (volt.) Mal ten Ruráž, že powedel: audebat dicere; erat ea audacia, ut diceret: er hatte die Kühnheit, daß er sagte (zu sas gen): merte (batorkodott ) mondani. 2) laetus animus, bona voluntas, hilaritas, iucunditas, laetitia: Luftigkeit: vég (jó) kedv. Syn. Sobrá Wola, Weselost. 3) animus, i, m. Cic. Muth, Herz, Courage: bátorság. Syn. Srdnatost, Srdce, Wola, Usus. Ruráž tobiť dať: animos facere Liv. addere Ter. Muth machen, bátorítani. Rúráž do stat: animos summere, Muth (Herz), faffen, szivet venni, neki bátorkodni. Kuráž strátit: animis cadere Cic. Animos despondere: den Muth finken lassen, bátortalanná lenni. 4) madulsa (madusa), ae, m. m. Plaut. crapula, temulentia (modica) Betrunkenheit, meg - részegűlés. Syn. Opičí, Podnapiti Capití, Rlinček. Usus. Má dobrí Rutáž; Ge podkurážení (dobre opuknutí): probe habet madusam; temulentus (probe potus, vino madidus est: er ist betrunken (besoffen), hat einen guten Cous rage: jol ütött fejébe a' korsó; ö ittas, részeg, kórsóval meg-üttöték a' fejet. furážení, á, é, p. c. animatus, a, um Plaut. muthig gemacht, bátorított, bátoríttatott. Siabo Rurážení, infirme animati Cic. schwach muthig gemachter, gyengén bátoríttattak. Rurážeňí, á, n. animatio, nis, f. das Muthigmachen, Mutheinflößen: bátorítás. kurážiť, il, ím, V. I. imp. tutaž: animare, animos facere (addere). muthig machen, Muth einflößen: bátorítani, - szívet adni. kuražne adv. audacter, audenter animose, generose, libere: kühn, kühnlilch, anmüthig: bátrán. Syn. [met. 2) laete hi lariter: luftich, aufgeraumt: jó kedvvel. Syn. wesele. 3) animose Cic. muthig, voll Muth (herzhaft), ohne Furcht: bátran, szívessen. Syn. frdnate. Euražní, á, é, adj. audax, cis: animosus, generosus, liber, a, um: fühn, freymüthig: bátor. Syn. fmeli. Usus. Bol sem tak kuražní, ze sem pital: audebam rogare; eram audacia, ut rogarem: ich war so kühn, und bat (oder zu bitten) bátorkodtam kérni. 2) hilaris, laetus: lustig, aufgeräumt vég, jó kedvű. Syn. wefeli. 3) animosus Hor. Ovid. muthig, muthvoll, herzhaft: bátor. Syn. frdnatí. ea Ruražnost, i, f. animositas: tis, f. Muthigkeit, Herzhaftigs feit: bátorság. 2) v. Rutáž per 4 Nros. Rurča, ata, n. v. Rura (aťa.) Rurčátečko, a, n. dem ex seq. v. Rurátečko. Rurčátko, a, n. dem. ex Rutča: Rurátko. † Růrčička, i, f. v. Rorčička. Rurseg, e, f. scorbutus, i, m. . Scharbock, Scorbut: testnek (szájnak) rothadása Par. Páp. Syn. Tela (ust) Sňičí. kursegne adv. scorbutice, scor butisch, rodhattan. kursegni, á, é, adj. scorbuticus, a, um fcorbutisch, rodhadtt. † Ruče (Ráče), ete, n. v. Rura (ata.) + tuřecí, adj. omn. gen v. turací. 1 Ruréčrewko, gen. RuréhocrewFa, v. Ruračka. Rurenčár, a, m. gallinarius (negotiator), i. m. Hühnerhändler, Hühnermann, der das Federvich verkauft: tyukász, tyúkokkal - banó. boh. Dru bernik, Ručatňík. kučenčárčin, a, e, adj. poss. gallinariae negotiatricis, der Hühnerhändlerinn gehörig, tyúkásznéé. Rurenčáreňí, á, n. v. Rurenčárstwi. turenčárit, il, fm, V. I. imp. čat: gallinarium (negotiatorem) esse gallinis negotiari: ein Hühnerhandler seyn, tyúkászkodni, tíkászkodni, tíkokkal (baromfival) kereskedni. Rurenčárka, i, f. gallinaria (negotiatrix) ae, f. Hühnerhändlerinn, Hühnerfrau, die das Federvich verkauft: tyúkászné, tyúkász felesége, tyúkkal-banóé. boh. Drubernice, Ručatnice. kurenčárow, a, e, adj. poss. † Rúteňí, n. v. Radeňí et Rú. negotiatoris gallinarii, dem rení per 4 Nros. Hühnerhändler gehörig, tyú- Rurenčarowani, á, n. v. Ru- * Rurenček, u, m. dem. v. Rurníček. Rurewňica, i, f. v. Rurwa. kurewńičin, a, e, adj. poss. v. turwin. kurewnicki adv. v. kurwárski. kurewnicki; ά, é, adj. v. kurwárstí. Rurewnictwi, á, n. v. Rut Rutewňík, a, m. v. Rurwár. v. kurwárow. kurewsti adv. impudice, meretricie: hurerisch, hurisch: kurváúl, kurvásan. Syn. potu. rewski. kurewski, á, é, adj. impudicus, meretricius, a, um: hurerisch, hurisch: kurva kurvás, kurvákat illető. Rurew ski Dom (Domet), v. Rut wáreň. Rurewsti, Ziwot, v. Rurewstwi. Rurewstwi, á, n. pellicatus, meretricatus, us, m. meretricatio, scortatio, nis, f. meretricium, i, n. Hurerei, schändliches Leben: kurválkodás agyas tartás. Syn. Rurewski Ziwot. Rurfirst, a, m. v. Wolenee * turfirstow, a, e, adj. poss. * Rurenec, nca, m. v. Rurňík. * Rurfirstwi, á, n. v. Wolen. stwí. * Rurfirstwo, á, n. v. Wolenstwo. Eurí, á, é, adj. v. kurací, boh. † kuří, adj. omn. gen. idem. Ru Rúrím, u, m. Curimum Civitas Bohemiae: Kaurzim, eine Stadt in Böhmen: Kúrím tseh ország város. Ručím, u, m. v. Ručím, i, f. idem. Rurimor, u, m. et seq. Rurinec, nca, m. v. Rurňík. * Rurir, &, m. v. Posel, Poita. Rutírit, i, f. idem. * Eurirowani, á, é, p. c. v. hogení, léčení. * Rurirowání, ά, n. v. 5ogeňí, Léčení. hen: dohányozni pipázni. Syn. fagčit. 4) Pec, Rachle túrit: calefacere fornacen heizen den Ofen: füteni. boh. topiti. Usus. Drewem, Slámú túrit: ligno, stramine calefacere: mit Holze, mit Stroh heizen: fával, szalmával füteni. II. rec. túriť sa: fumare, rauchen, Rauch von sich geben: füstölögni, gözölögni. Syn. Easit fa. boh. túčit se Usus. Rúrí fa: fumus est, es raucht, füstölög, gözolög. učeká, až sa za ňím kúrí. kúčiti, il, ím, v. Easit, et túrit per 3 Nros. II. rec. túrit fe, v. kúriť sa. Ruriwáňí, á, n. Nom. Verb. ex seq. kúríwat, al, ám, freq. ex tú. Tit. boh. tutiwači. II. rec. kúriwat. fa, freq. ex turit fa. Ruriwo: a, n. materiale calefactionis, focarium (iguiarium) lignum: das Heizenwerk, alles was zum Heizen dienlich ist. fütő, tüzellő, tüzre - való fa, vagy szalma. † Rurka, i, f. v. Rórka. * Eurirowat, rowal, rugem, nariolum, i, n. ein kleines Rurňít, a, m. gallinarium, ornithoboscium, ornitrophium, i, n. ornithou, is, D. cors (chors), tis, f. das Hühnerhaus, Hühnerstall: tyúk-ul, tyúk - ház, tyúkász - ház Par. Páp. Syn. Roterec, vulg. Rutenec. 2) v. Alon. Ruropatwa, i, f. v. Garabica. Cccc Rus Ruruc, a, m. miles de Crucia- na, Kuruzkrieg, kurutz háború. Rurwa, i, f. meretrix (vulgaris) cis, f. scortum prostibulum, i, n. Hure, eine of.. fentliche, die fürs Geld hurt, der Hurenbalg, Hurensack, das Hurenweib: kúrva, melly a' maga szemérmetésségével kereskedik. Syn. Čupka, Lafňa, Rurwica, Wandrownd, obec ná Psica (Psina). 2) impudica, moecha, adultera, concubitu vetito (illicito) fruens: Hure, die durch unerlaub. ten Beischlaf ihre Keuschheit vers leht: kurva, parázna, meg ejlett (esett) személy. Syn. Prespanta. Usus. Rurwu uči nit, skurwit, sprzňiť ňektetu: vitiare (stuprare) aliquam, zur Hure machen, kurvává tenni, meg - ejteni (terhbe ejteni, felfel -tsinálni) valamelly személyt. Prov. RSíž neňí Pánenří do Tancu, i Rutwa ge dobrá: in necessitate quodvis remedium bonum, in der Noth ein jedes Mittel ist gut, a' hol ló nints, ott a' szamár - is jó. Rurwáč, a, m. v. Rurwár. Furwáčow, a, e, adj. poss. V. kurwárow. Aurwár, a, m. fornicator, scortator, stuprator, moechator, meretricator, is, m. moechus, adulter, i, m, impudicarum mulierum secta tor (venator), impudice vi vens: Hurer, Hurenjäger: Rurwáreňí, á, n. v. Rurwár- meretricatorius scortatorius, v. |