Unterredung mit Gott, a' könyörgés Istennel-való beszélgetés. modlitba naglepsi Lék (naglepsé Lekárstwi) biwá: fusio precum optimum est. pharmacum (remedium), das Gebet ist die beste Arznei) das beste Mittel), az imádság legjobb orvosság. Chrám Bozří gest Dom modlitbi, Domus Dei est domus orationis, das Gottes Haus ist ein Bethaus, Isten háza imádság háza. modlitbečka et modlitbička, i, f. dem. oratiuncula, precatiuncula, ae, f. das Gebetchen, imádságotska, imátsagotska, könyörgésetske. modlitební, á, é, adj. oratorius, precatorius, a, um; orationem adtinens: das Beten (Bethen) betreffend, imádságos, könyörgést illető. Syn. mod lací, modliť sa, il fa, im fa V. I. imp. modli fa precari, orare, preces ad Deum fundere (dirigere, mittere): bethen, beten zu Gott, Gott bitten: imádkozni, könyörögni. Prov. Nebu8 zaneprázňen (neprestan) modliť sa wždidi, non impediaris, orare semper Eccl. XVIII. 22. laß dich nicht verhindern, allezeit zu beten: ne szünnyél - meg mindenkor imádkozni. Rdo sa modliť newi, nech sa w mori plawi: qui non scit orare, pergat ad mare (discat navigare): wer nicht beten kann, den soll man auf das Meer schicken: a' ki nem tud imádkozni, mennyen tengere hajókázni. mufis sa moslit a robiť, a wsez do sa ti bude dobre wodit (darit): ora, et labora, dabit tibi Deus omnia bona: du mußt beten, und arbeiten, so wird dir alles geben (so geht dir alles) von Statten: imádkozzal, és dolgozzál, megáld az Isten minden jóval (minden jót ád). Lahko sa Clowek modli, Ediz (ked) fa mu dobre wo8i: suaviter aequitat, quem gratia Dei portat: man betet leicht, wenn man ein gutes Glück hat: könnyü annak idvezülni, a' kinek Krisztus a' baráttya. modlitba, i, f. oratio, precatio, nis, f. preces. cum, f. pl. das Gebet, imádság, imátság, könyörgés. Syn. Modleňí Profba. Usus. modlitbu to nať ( wikonśwat), preces facere, orare, precari: das Gebet verrichten, imádkozni, könyörögni, az imádságot vég- modloslužební, á, é, adj. v. hez vinni. Prov. Modlitba gest 3 Bohem Zmluwa (UmLuwa), oratio est cum Deo collocutio, das Gebet ist eine modlitební adj. omn. gen. dem. i modlitebnica, i, f. oratorium, precator, orator, is, m. Plaut. ex seq modliwat sa, at sa, ám sa, freq. ex modliť sa. modloslužba, i, f. v. Mod. lárstwi. modloslužebne adv. v. mode Lárití. modlárií. Modloflužebnica, i, f. v. Mod. tárta 1 Nro. mod modloslužebňiččin, a, e, adj. poss. ex modloslužebnička v. modlárčin 1 Nro. modloslužebňičin, a, e, adj. poss. ex modloslužebnica, v. modlárčin 1 Nro. modloslužebnička, i, f. v. modlárka. modloslužebnici adv. v. mod. lársti. modloslužebnicí, á, é, adj. v. madlárstí 2 Nro. Modloslužebnictwí, á, n. v. modlárstwi. modloslužebnítow, a, e, adj. poss. v. modlárow. modloslužebnosť, i, f. v. Mod. Lárstwi. modra, i, f. Modra, Civitas Comitatus Posoniensis: Mo= dern, eine Stadt in Ungarn: Modor, város. + modrace, f. v. Madrac. † Modrák, u, m. v. Sinokwet. 2) v. Belasák 2) Nro. SwetLát. † modráňí, n. v. Belafeňí 2) Nro. Swetlení. † modrati, al, ám, v. belasek, swetlet. † modte adv. v. belase, swetLe. † modri, á, é, (abs. modro), adj. v. belafi, swetli. † modřín, u, m. v. čerweni Smrek. 2) v. Dréň. † modřina, i, f. v. Belafina, Jzwa, Swetlina. † modřínowi, á, é, adj. v. fmtetowi 2. Nro.čerweno smre towi. 2) v. dréñowi. + modčiti, il, ím, v. belasiť Swetlit. 2) neutr. v. belaset, swetlet. † modřokladí, ά, é, adj. v. fiwi. † modrooki, á, é, adj. v.'be= Lafooki, fwetlookí, fiwooki. + modrost, i, f. v. Belasost, Swetlost. mog, moga, et má, moge et mé, pron. poss. meus, a, um: mein (meiner), meine, meines, der (die, das) Meinige: enyím. boh. mug. Usus. mog Gtec moga Matka: meus parens, mea mater mein Vater, mei=" ne Mutter: atyám, anyám. moge, meum, mea: das Meine, Meinige: az enyém. mogi, mei, die Meinigen, meine Leute: az én embereim, az én tselédem. On ge mog, est meus, er ist mein, enyím ö, To ge moga Wec, est meum, es ist meine Sache, az én dolgom. To ge moga powinost, písat: est meum scribere, est meum officium scribere (scribendi): es ist meine Pflicht zu schreiben, az én kötelességem irni. Uf wčil sem mog, nunc ! iam meus sum Ter. ist bin ich schon mein, most immár enyím (magamé) vagyok. Nota. Mog x. non raro exmittitur, dum per se intelligitur. v. g. Ifel sem 3 (mogim) Bratem, ze (z mogú) Sestrú; to sem powedel w (meg) Anizce: ibam cum fratre, sorore; id dixeram in libro: ich gieng mit meinem Bruder, mit meiner Schwester; ich sagte es in meis nem Buche: mentem ötsémmel (bátyámmal), húgommal (nénémmel); azt a' könyvemben mondottam. Si verò dubius sensus praemetuendus est, stare debet, v. g. Gá, amateg mlúwili sme 3 mím Otcem, ego, et Mathias loquebamur cum patre meo: ich, und Mathias redeten mit meinem Vater: én, és Mátyás beszélgettünk az én atyámmal. 2) meus dilectus (amantissimus), a, um: mein, mein Freund, mein Lieber: kedvesem. Syn. mne mili, uprimni. Usus. mog meus mog Pawel prawi, Paulus dicit, mein Paul spricht, az én Palkóm azt mondgya. mog! interj. admirantis: hem! mein! beim Berwundern: haj! Syn. ach. Usus. Mog! gato ge to? hem! qui fit? mein! wie kommt das ? haj! mint lehet az? moháč, u, m. v. Mohatsinum, i, n. Mohatsch), Moháts. mobowite adv. mobiliter: tralaticie (-tie), translaticie (-tie): beweglich, mozgadozva, ingadozva. mohowiti, á, é, adj. mobilis, e Cic. tralaticius (-tius), translaticius (- tius), a, um Cic. beweglich, überseßlich, vers feßlich: mozgó, ingó, által vihető. Syn. prenesitedelní. Usus. mobowité (které sa prenest, pohnúť mozú) Weci, Statki: res mobiles Pandect. bona mobilia: bewegliche Dinge, fahrende Gütter, oder Hausgeräthe: i. e. was nicht wand, nieth, und na gelfest ist, z. B. Bich, Geld, Kleider: ingó bingó (helyre által vihető) jószág. mohowitost, i, f. mobilitas, tis, f. Beweglichkeit, Uiberset= lichkeit, Berseßlichkeit: mozgóság, által vihetősség. Syn. Přeňesitedelnosť. mohut, a, m. Moguntia, ae, f. Moguntiacum, i, n. Mainz, eine Stadt: Moguntzia, vá ros. áztatni. Syn. močiť sa, k. P. Wizina, Oslík. 3) macerari, geröstet (gewässert) werden, vizben áztattatni, p. o. kender, len. 4) 8 Dessa moknit, pluvia madefieri' (humectari), beregnet werden, ázni essőben. moknutí, á, n. mador, is, m. humectatio, nis, f. das Nässen, Nakseyn, Nakwerden: ázás, nedvesedés. v. motrost. 2) maceratio, das Einweichen, Wässern, Rösten: ázás, áztatás. Syn. močení. mokras, i, f. v. močarina. 2) vicus Provinciae, Arvensis sic dictus, Abbafianis haereditarius. mokre adv. madide, humide': nak, feucht: nedvessen, vizessen. Syn. močne, močno, mokro, wihto. boh. motte. mokreni, á, é, p. c. madefactus, humectatus, a, um: ges neht, naß gemacht: nedvesített, nedvesíttetett, vizesített. Syn. máčaní, močení. mokreňí, á, n. madefactio, humefactio, humectatio, nis, f. das Nezen, Naßmachen, die Nafmachung, Nesung: nedvesítés, vizesítés. Syn. Máčání, močeňí. mokri, á, é, (abs. mokro), adj. madidus, humidus, udus, uvidus, a, um: naß, feucht, angefeuchtet, wässerig: nedves. Syn. močni, wihti. Proverb. Brat z mokreg Stewrti, bibulus frater, potator, gur gulio: ein Saufer, korhely. mokrit, il, im, V.I. imp. mos tri: madefacere, humidum (madidum) reddere: negen, nak (feucht) machen: ned vesíteni, vizezni. Syn. močiť, wlhčiť, zwlhčiť.·' † mottiti; il, im, idem. Mokriwání, 6, n. Nom. Verba exseq, mokríwať, al, ám, freq. ex mokro, v. mokre, et mokrí. rest is, m. die Nässe, nedvesség, nedvesedés. Syn. Motrost. Mokwanka, i, f. cessatrix, pigra (deses segnis, ignava) femina eine Faulenzerinn, ein faules Frauenzimmer: lomha (rest. túnnya, dolgatlan, dologtalan) aszszony. Syn. mokwa, morena, Popelwarka, Postawačka, Potlukačka. mokwanow, a, e, adj. poss. pigri hominis, dem Faulenzer gehörig, lomha emberé. Syn.. lochow, popelwárow. mokwat, al, kwem, (boh, ám), V. I. imp. twi: madere, humorem edere: nässen, naß seyn, Nässe von sich geben: nedvesnek lenni, nedvesedni, nedvességet magából ki- adni (ereszteni.) Syn. moknúť. Mokwáwání, á, n. Nom. Verb. ex seq. mokwáwať, al, am, freq. ex motwał. mot, a, m. tinea, blatta, ae, nea, (vestiaria), Kleidermotte, molet, lka, m. dem. ex mot: mol. molnati, á, é, adj. tineosus + monarcha, i, m. v. moc- Truthuhn, ein Indianer, wels morawančin, a, e, adj. poss. Morawánti, net, f. plur. vi- morawanow, a, e, adj. poss. v. morawcow. Morawćan, a, m. v. Mora, wec. morawćanow, a, e, adj. poss † monarchia, i, f. v. mocnárstwi. Monpelír, u, m. Mons Pessulanus, Nictiobriga: Mont pellier, Monpellír. Monpelírčan, a, m. Pessulanus, Nictiobriges, is, m. Montpellierer, Monpelliri ember. Plur. nom. Monpelírčání (boh. mompelírsti) Pessulani, Nictiobriges. moráwčančin, a, e, adj. poss. mor, u, m. pestilentia, epy- v. morawčin. demia, ae, f. pestis, is, f. Morawčanka, į, f. V. Mos Pest, Pestilenz, Seuche, giftige rawka. Krankheit; dög- halál, pestis. Syn. morní (morowi) Neduh, morowá Rana, morné (gedowaté, Powetrá) Nakazeňí. boh. marňí Cakážeňí. mora, i, f. v. Dawnoční, Sed= listo. 2) v. Swetlusta. boh. mura. 3) v. Obluda. Plur. nom. Mori, gen. mor: lacturae lemures nocturni: Poltergeister, Nachtgeister: boszorkányok, éjjeli bolygó lelkek, haza jártt hölt emberek, boh. Muri, Priferi nočňí. morači, á, é, adj. v. morčači. moračina, i, f. v. Morčačina. Moračisko, a, n. contemt. et exaggerat. ex seq. Morát, a, m. gallus indiacus, gallopavus meleager, vel meleagros (rus) gri, m. Meleagris gallopavo Linn. v. morawcow. Morawce, wec, f. pl. Aranyos v. morawcow. ravae, morawčin, a, e, adj. poss. Moder Mährin gehörig, morva - aszszonyé. Syn. morawančin, morawčančin, morawčiččine morawcow, a, e, adj. poss. Moravi, dem Mähre gehörig, morváé, morva-emberé. Syn. |