Obrázky na stránke
PDF
ePub
[ocr errors]

videre (te convenire) Plaut.
tecum loqui: er begehrt dich
zu sehen, mit dir zu sprechen
(zu reden): igen kiván látni,
veled szóllani.
Žádost’iwost', i, f. cupido
dinis, f, cupiditas, tis, f.
adpetitus, us, m. Begierde
Begierlichkeit: kívánság, kivá-
nás, kivánat, ohajtás. Syn.
Žádostliwost', Žádost', Ža.
Sáňí.

žádostliwe, adv. v. žádostwi.
žádostliwi, á, é, adj. v. žá-
dost'iwi,
Žádostliwost', i, f. v. Žádo-
ft'iwost.

žádostňe, adv. v. žádost'iwe.
zádostní, á, é, adj. v. žá
dost'iwi.

zadrápení, á, é, p. c. ex seq. zadrápiť, il, ím, V. P. imp.

3adrap: paululum scindere, findere, lacerare, discerpere: einreisen, einen Rig darein machen, anreißen, ein wenig spalten, zerreißen: egy kevessé meg-szakasztani, meghasítani. Syn. nadrápiť, za trhnúť, naskcknút. Zádrapka, i, f. offensio, offen

diculum, ansa (causa, praetextus) offensionis : Anstoß, das woran man sich stoft, Vorwand (Urfach) des Anstosses : valamibe való ütés, botránkozás. Syn. Zástera (Príčina ) ubli, ženosti, neb 5ñewu. Usus, us fi on len wždici gaku tatu na lowekowi zás drapku nag8e: nunquam non reperit in homine offensionis rimam; semper quaerit in homine aliquod offendiculum, quampiam offensionis ansam; er sucht immer einen Anstoß bei dem Menschen, ö mindenkor belé üt (meg - ütközik) valamiben; ö néki tsak kell ta

lálni valami okot (gantsot, hibát) az emberben.. Zadrapkáňí, á, n,Nom. Verb. ex seq.,

zadrapkáť, al, ám, V. P. imp. tag: suffricare, strigillare paululum radere (scalpere, scabere, fricare) unquibus; ein wenig kragen, mit den Nägeln frauen: egy kevessé vakarni, vakartsálni (lom), vakargatni (tom), Syn. 3a drbat, zastrapkať, podrap Eať, postrabťať, podrbať. Zadrapowáňí, ά, n. Nom. Verb. ex seq. 2) Zadrapo. wání do nerobo: insectatio, die Stichelei, das Sticheln auf Jemand: háborgatás, gyötrés, belé - ütés, kapdosás, belézadrapował, powal, pugem kaptzáskodás. V. I. imp. pug: freq. ex za drápit. 2) Do nekoho zadrapowat: apud aliquem offendiculum quaerere ; insectari aliquem verbis, notare (petere) aliquem dictis (dicteriis): einen Anstoß bei Jemand suchen, auf Jemand stic cheln háborgatni ( gyötreni) valakit, belé ütni, kapdosni, kaptzáskodní) valakibe, Usus. Wždi do mna zadrapuge, continuo me insectatur, er stichelt immer auf mich, zadrbani, á, é, p. c. ex seq. folyvást belém kaptzáskodik. zadrbať, bal, bem V. P. imp. zadrb: v. zadrapkať. 2) v. podrbať.

Zadrémání, á, n. indormitio obdormitio, soporatio, nis, f. das Einschlummern, Einschla fen: el-aluvás, el - szenderezadrémat, mal, mem, V. P. dés. Syn. Zafpáňí, Zasnutí. imp. zadrém: obdormiscere, indormire: einschlummern, eins fchlafen: el- alunni, el-szen

dered

:

deredni (dem). Syn. zaspať. boh. zadtímati. Usus. Sotwa sem zadrémal, ustu bol (prifel): vix obdormivi, iam aderat, ich schlummerte kaum ein, so war er schon da: alig szenderettem el, már itt volt. zadrení, á, é, p. c. infixus, a, um: hineingestochen, hineingestoffen belé szúrtt (döfött), belé ütött. vulg zadretí. Zadreňí, á, n. infixio, nis, f. die hineinstechung, Hineins stoffung: belé - szúrás, beléütés. vulg. Zadrečí. zadret, zadrel, zadrem, V. P. imp. zadri: iufigere: hinein stoffen, hineinstechen: belé-szúrni, ütni, döfni. boh. zadří. II. rec. zastek sa: infigi, hineingestochen werden, belé-szúrattatni, ütetni.

zadretí, á, é, p. c. zas Srení.

Zadretí, á n. v. Zadreňí. Zadrháňí, á, n. v. Zadrhowáňí.

zadrhať, al, åm, V. I. imp.
hag: v. zadrhował. II. rec.
zadrhať sa, v. zadrhowať sa.
zadrhli, á, é, adj. v. zadá-
weni.

zadrhnúť, hnul (hel), hňem
V. P. imp. hňi, v. zadáwiť.
II. rec. zadrhnúť sa, v. za-
dawit fa. 2) o Chlebe: prae-
focari, ersticken, erstickt wer-
den: meg-záklásodni.
zadrhnutí, á, é, p. c. v. zas
Sámení. Usus. Zadrhnuti
Chléb, v. Zákalec.
Zadrhnutí, á, n. v. Zadáweňí.
Zadrhować, a, m. v. Zada-
wować. 2) v. Blblač.
Zadrhowáňí, á, n. v. Zadá-
weni. 2) w Reči: haesitatio,
haesitantia linquae: Anstoß im
Reden, das Anstoßen, Ansto-
fung der Bunge: akadozás a'
szóllásban. Syn. Blbláňí.

zadrhował, howal, hugen,
V. I. imp. bug, freq. ex 30-
drhnút, v. zadáwit. II. rec.
zadrhował sa, freq. ex 36.
drhnúť fa, v. zadawił fa. 2)
w Reči haesitare linqua:
anstoßen mit der Zunge, stocken:
akadozni a' beszédben, a' szót
voltaképpen ki- nem ejthetai.
Syn. biblat.

zadrhowni, á, é, adj. v. zas
dawowni. Usus. Zadrhowné
grusta: pyrum
ຮruka pyrum acerbum,
strangularium: Würgbirne, foj-
tós körtvély. 2) v. blblawi.
† Zadřímání, n. v. Zadrémáňí.
zadřímati, al, ám, v. za-
Srémat.

zadristaní, á, é, p. c. v. pos
cwistani.

Zadristání, á, a. v. Pochwi.
stáňí.
zadristať, al, ám, et cem,
V. P. imp. tag: v. pochwi,
stat.

† zadříčí, zadřel, zadru (ru)
fut. v. zadret.
Zadrobené, ného, n. intrita,
ae, f. intritum, i, n. Apul.
die Mährte, Kalteschale, étékbe
való akármi szeltt. Winowi
Zadrobené; intrita panis e vi-
no Cels. Weinkalteschale: apri-
tott kenyérrel bor leves, bor-
tzibre.

zadrobení, á, é, p. c. intri-
tus, a, um eingebrockt, eins
gekrümelt: belé aprított, aprit-
tatott, morsoltt. Syn. 3amel.
není, nadrobeni, widrobe
ní. Usus. Zadrobení Cleb do
Wodí: intritus panis in aquam
Varr. gewässertes Brod: víz-
be aprított kenyér. Niečo dať
dare
w mleku zadrobeneho,
aliquid in lacte intritum, etwas
in der Milch gekochtes hergeben,
valami téjbe föttet adni.
3adrobeňí, á, n. intritum. i,
n. intritio, nis, f. das Ein-

bro

brocken, Einfrümeln, Einkrů, melung: belé-aprítás. Syn. Zamelneňi Nadrobeňí Worobeňí.

zadrobit, il, im, V. P. imp.

rob: interere, einbrocken, einfrümeln, hinein reiben: belétörni ( - röm ), belé - aprítani (-tok), belé morsolni. Syn. nadrobit, wdrobił, zamelnit. Usus. Chleba do mlé ka zadrobiť; panem in lacte interere, das Brod in die Milch einfrümeln: kenyeret aprítani a' téjbe. Prov. To fi ft zadrobil gec: quod intrivisti, exedito: was du dir einge brockt ( eingekrümelt) hast, sollst essen: a' mint főztél, úgy egyél.

Zadrobowání, á, n. Nom. Verb.
ex seq.

zadrobował, bowal, bugem,
V. I. imp. bug, v. zadro
bit.
Zadrumblowání, á, n. Nom.
Verb. ex seq. v. Drumblo-
wáňí.
zadrumblowat, lowal, lugem,
V. P. imp. lug: modice crem-
balum pulsare, paululum si-
stro canere: ein wenig Brumm-
eisen (Maultrommel) schlagen,
egy kevessé dorombolni.
zadržaní, á, é, p. c. paulu-

lum servatus, a, um: ein we= nig gehalten: egy kevessé tartatott. Syn. podržaní. 2) retentus, reservatus, non dimissus behalten, nicht verlo= ren: meg-tartatott. 3) conservatus, servatus, retentus: beibehalten, behalten wegtartatott. Syn. zachowani. 4) absconditus, servatus: aufges hoben, aufbewahren, behalten: el-tett, meg-tartatott. Syn. ftowání. 5) reservatus, non dimisus, retentus: behalten, nicht verziehen: fen- tartatolt,

[blocks in formation]

mora,

Zadržáňí, á, n. retentio, nis, f. Behaltung einer Person, oder Sache: megtartás, tartóztatás. 2) conservatio, retentio: Behaltung, Beibehaltung, z. B. der Gewohnheit: megtartás. 3) retentio, moratio, retardatio: Aufhaltung, Verzögerung, Zurückhaltung: meg késleltetés, tartóztatás. 4) retractio, cohibitio: Einhaltung, Abhaltung, Zurückhaltung: meg-türtöztetés. Syn. 3držáňí. zadržať, žal, 3ím V. P. imp. zadrž: paululum servare ein wenig halten, egy kevessé tartani. Syn. podržať. Usus. Zadrž to trochu. 2) tenere retinere, non dimittere, non privari: be halten, nicht drum kommen, nicht verlieren, nicht weggeben, 3. B. Menschen Geschenk, Ton, Ehre meg-tartani, oda nem adni, el-nem veszteni. Usus. Pacholka na druhí Rok za-. držať. 3) servare, conserva

re,

[ocr errors]

tenere, retinere: beibehalten, behalten, z. B. Gowohnheit, Ehre meg-tartani. Usus. Swé Prawo zadržať, ius. suum tenere, obtinere: sein Recht behalten, meg- tartani a' maga jussat. 1) servare, reservare, conservare, abscondere behalten, aufbewah

ren,

zadrżował, żowal, zugem V. I. imp. zug: freq. ex zadt. zat. II. rec. zadrzował (a, freq. ex sadrzat sa. Zadržowáwáňí, ά, n. Nom. Verb. ex seq. zadržowáwat,al, ám, freq ex zadrżowat. Il. rec. zadt zowawat, fa, freq. ex 3 drzował sa.

ren, aufheben meg-tartani, zadržowaňí, á; n. Nom: Verb: el-tenni. Usus. Zadrž si to, ex seq., serva tibi illud: das behalte dir, tartsad azt magadnak. 5) hréchi zadržat: peccata_non ignoscere, retinere: die Sünde behalten, a' bünöket meg-tartani, botsátani. 6) U seba držať, tacere, in silentio servare verschweigen, bei fich behalten: magánál tartani, kinem mondani, el-titkolni. Syn. zamlčat. 7) morari, tardare, tenere, detinere: auf halten, verzögern: tartóztatni, akadályoztatni, késleltetni.

Syn. zádržował. 8) sustinere: aufhalten, abhalten, einhalten, zurückhalten, z. B. Pferde: megtartani, p. 0. a' lovakat. 9) retinere, cohibere, continere, abstinere: enthalten, megtartóztatni. Usus. Nič mi tažseg nepriflo (neprihodilo sa), gako Ruki od Bitá geho zadržať : nihil aegrius a me factum est, quam ut abstinerem ab illo manus: ich habe mich kaum enthalten können, daß ich ihm gute Stöße verseht habe: nehezen álhattam-meg, hogy ötet jól meg-nem verném, ütném. II. rec. zádržať sa: se gerere, fich betragen (verhalten, benehmen, aufführen): tartani magát. Syn. chowat sa, zachowať sa. 3) morari, vers weilen, sich aufhalten: múlatni, késni, késlelni, el-késni. Syn. zabawit sa. 3) continere se, moderari sibi: fich enthalten, mässigen: meg-tartóztattni, mértékelní, türtöztetni magát. Syn. zadržať sa, Usus. Hemožem sa zadržať (zdržať), continere me non possum), ich kann mich nicht. enthalten, meg nem túrtöztethetem magamat.

[ocr errors]

zadu adv. v. sub Zad, na Zadu.

Záduch, u, m. asthma, tis; n. Plin. H. N. das Keichen, das schwere Athemholen, Eng brüstigkeit: fúladozás, nehéz, lehellés, kelevény. Syn. Di hawičnost', Dusnení, Du niwost Wrženina, Zadúsá ní, Zaduchliwost'. záduchliwe, adv. asthmatice dyspnoice: Enisterig, engbrü ftig fúladozva, pihegve, kelevényessen. Syn. dicha wie ne, Sufńiwe, zádusňe. záduchliwí, é, é, adj. asthmaticus. dyspnoicus, a, um: knisterig, engbrüstig, schwer Ai hem holend: fúladozó, kelevényes, nehezen lehellö. Syn. dichawični, dusniwi, zádus

ní. Záduchliwost', i, f. v. Záduch. zaduchnúť, cňul (chel) chňem, V. P. imp. dni: v. zafutnúť. zadúchnutí, á, é, p. c. v. 3ûs futnutí.

3aduchnutí, á, n. v. Zafuk. nutí.

Zaduchowáňí, á, n. v. Zafu, towání.

zaduchowat, chowal, chngem, V. I. imp. dug: v. zafuto wat. 3adudáňí, à, n. v. Zaġagdowání. zadudať, al, ámì, V. I. ¿mp. zadudag: V. zagagdowai. Usus.

Usus. Zadudag Gagdosko! wtem trnawstem Poli, abi sa tefili mi práteli milí. Zadudag mi otu, Cotu preweselu, wsak ti dám za Prácu gednu Greflu celu. Zasupkáňí, á, n, v. Dupťáňí. zadupkať, al, ám, V. P. imp. tag: paululum supplodere pede, ein wenig tappen, stampfen, derb auftreten egy kevessé lábbal toppanni, toppantani, dobogni. 2) v. pobuptat. Syn. zadupotat. Zadupotání, á, n. Nom. Verb. ex seq.

zadupotat, al, ám, el cem, V. P. imp, tag: v. zadupkať. Zadúsáňí, á, n. n. v. Zadu fení. Zadúsáňi, á, n. suffocatio, nis, f. strangulatus, us, m. Würgung, Erlickung: fojtogatás. 2) v. Záduch. zadúsat, al, ám, V. I. imp. fag: freq. ex zadusiť : suflőcare strangulare: würgen, ersticken: fojtogatni. II. rec. zádúsát sa. 2) v. dichawićňet, dusnet.

* zadusať sa, al sa, ám sa, V. P. imp. fag sa: v. zadufit sa. za duschi, á, é, p. c. suffocatus, praefocatus. effocatus, a, um: erstickt, meg - fúladtt, meg-fúlasztott, meg-föltt. Syn. zahrdúsení, boh. zalknutí, zardúsení.

Zaduseni, á, n. effocatio, suffocatio, praefocatio, nis, f. das Ersticken, Erstickung: megfulasztás, meg fojtás. 2) suffocatio, Ersticken, meg-fúladás, meg fúlás. Syn. 3ahrdúsení. bok. Zalknutí,Zahrdúfeňí. Zaduseňí, á, D. v. Duseňí. 3adusi, à, n. fundatio, fundus fundationalis, bonum

fundationale: Stiftgut, lelki (fundáltt) jószág, fundátzió. Syn. zádusní Statek. 2) fundus ecclesiasticus, bonum sacerdotale Kirchengut: templomi jószág, pap jószág. Syn. kostelni, kňazki Statek. zadusit, il, ím, V. P. zadus : suffocare, praefocare: Je manden ersticken, meg - fojtani valakit, meg-fúlasztani (tom). Syn. Zahrousit, boh. zardų, fiti. II. rec. zadusiť sa: suffocari, praefocari: ersticken (neutr.) aus Mangel des Athenis und der Luft sterben, z. B. im Rauche, im Wasser ersticken: meg-fúladni (-dok), megfülni (-lok). boh. zalknú Ei fe.

zadusiť sa, il sa, ím sa V. P.

imp. zadus sa, v. dusiť sa. zádusní, á, é, adj. fundationalis, e das Stift (die Stif tung) betreffend: fundátziót illetö. Usus. 3á8usná Sprawa, zádusné ariseňí, Založe ní: fundatio; institutum, legatum fixum: die Stiftung, Errichtung, das Stift, Bermächtniß: fundátzió. Zádusné Peñáze, fundationales pecuniae, Stiftsgeld, StiftungsKirchengeld fundátziós pénz. Zádusní Obed, parentalia, Leichmahlzeit, Jahrstag: kar, tor. 2) ecclesiasticus, a, um: ecclesiam adtinens: der kit. che gehörig, egyházi, templomot illető. Syn. kostelni. Usus. Zádusní Statek, v. Zádufi. 3) pro anima defuncti susceptus (institutus), funebralis, e für die Seele vor. genommen, verrichtet: a' meg holttnak lelkiért elől - vett, véghez vitt. Usus. Zádusná msa Swata, missa de Requiem Todtenmesse, Mekamt für

.

[ocr errors]
« PredošláPokračovať »